Boris Kačáni
Táraniny na záver roka.
Máme tu Vianoce, sviatky pokoja. Dúfal som, že náš génius (ako som sa dozvedel, má prezývku hranol) si odpustí stupídne gáganie aspoň teraz. Dúfal som márne. To čo zase natáral, stálo za to. Najúžasnejšie na tom je, že čo veta, to do neba volajúca sprostosť. Priznávam sa, že už striehnem na niečo, za čo by som ho mohol pochváliť, lebo už nechcem veriť, aby jeden človek, aj keď boľševik a populista dokázal trepať len somariny. Striehnem však márne, jednoducho je to bez šance.