Aj moja feministická teta, ktorá lacné ľudové a komerčné zábavy obvykle neznáša. Je to preto, že Muhammad je nie len sympaťák, ale skutočne spieva nádherne. Žiadne karaoke... Ale ani to nie je všetko. Muhammad má silný osobný príbeh.
Chalan z ťažko skúšanej Gazy vyzval osud na súboj. Na hraniciach s Egyptom ho najskôr nechceli pustiť. Až po dvoch dňoch čakania mohol prekročiť hranice a opustiť najväčšie a najznámejšie geto sveta. Na miesto kastingu prišiel neskoro. Brána bola zavretá, tak preskočil plot. Registrácia bola už ukončená a bez registračného čísla nemohol súťažiť. Začal spievať na chodbe a jeden zo súťažiacich mu ponúkol svoju registráciu, aby šiel pred porotu namiesto neho. Jeho spev porotci prerušili slovami „sú speváci, ktorí dnes zaspievajú, a zajtra si už nepamätáme ich výkon. Ale tvoj hlas si budeme pamätať počas celej súťaže." A dodali, že sa jeho hlas podobá na najznámejšieho (už nežijúceho) arabského speváka, Abdel Halíma Hafeza.
(V posledný finálový večer Muhammad zaspieval pieseň o palestínskej šatke a túžbe po slobode. Podobné piesne zaznejú dnes v Petržalke)
Odvtedy má Palestína nového miláčika a od sobotnej noci aj hrdinu. Pre Palestínčanov to nie je iba spevácka súťaž. Pre nich to je dôkaz ich životaschopnosti. Muhammad sa stal symbolom ich túžby po slobode a normálnosti a toho, že ani tie najťažšie životné situácie ich nezlomia. Ako píše Petra Šťastná z Česka, ktorá je momentálne v Gaze, „Pro Palestince se takto Mohammed Assaf stává na pár měsíců velvyslancem Palestiny, ´a to nejen v arabském světě, ale doufáme i pro celý svět,´ poznamenává kamarád Mahmoud. Zvláště pro izolovanou a blokádou uzavřenou Gazu se toto poselství zdá být velice silným."
Muhammad mal vyrovnaných súperov. Vo finále s ním súťažil spevák z Egypta a speváčka z občianskou vojnou zmietanej Sýrie. Všetci boli skvelí. Ale Muhammad mal niečo na vyše.
(Ahmad Žamál spieva o láske)
(Farah Júsef spieva o Sýrii)
Účinkovanie Muhammada a celá súťaž majú aj ďalší rozmer. Ukazujú normálnu tvár Palestínčanov, že sa tešia z hudby ako ľudia všade inde na svete, že ich baví sledovať súťaže, že sa zúčastňujú svetoznámych programov, že aj u nich fičí popkultúra nie nepodobná tej západnej. Viem, vystavovať na obdiv popkultúru a komerčné programy nie je bohvie čo. Ale pre ľudí, ktorých neustále prezentujú ako teroristov ohrozujúcich hádam polku sveta, je osviežujúce ukázať, že ich bavia rovnaké veci aké bavia ľudí v „normálnom svete". A väčšinu ľudí v normálnom svete baví popkultúra a komercia.
V tejto súvislosti Majsún Zijád poznamenáva: „Som veľkou fanúšičkou Arab Idol, nie preto, že by som milovala silené kavrverzie egyptských klasík, ale preto, že popiera každý jeden orientalistický stereotyp. Porota je tvorená legendárnymi arabskými superstarmi z rôznych krajín a rôznych vierovyznaní: Dôkaz, že nie všetci Arabi sú muslimovia. Dvaja muži a dve ženy v porote sedia tesne pri sebe a diváci sú pohlavne pomiešaní tiež, pretože, s výnimkou bláznivej menšiny, tak v skutočnosti sedávame...
Dve porotkyne, Nancy a Ahlam, vyzerajú ako „Skutočné paničky" z Blízkeho východu. Sú ako Dolly Parton a Cher. Hlučné a ovešané diamantmi, sú antitézami utláčanej arabskej ženy - zahalenej v čiernom - na ktorú sú západné média fixované. Nancy a Ahlam sa obliekajú „úsporne" a zaobídu sa bez šatky, ale nebolo by to nič zvláštne, keby sa rozhodli nosiť ju. Všetko je možné vo svete Arab Idol...
Muhammad Assaf je tvarou Palestínčanov, ktorú Netanjahu a jeho priatelia odmietajú priznať, že existuje. Je muslim, ale nie radikálny. Nepatrí ani Hamasu ani Fatahu a reprezentuje nie len Gazu ale Palestínu ako celok. Humanizuje generáciu mužov, ktorí boli zredukovaní na karikatúry teroristov. Má rodičov, ktorí ho očividne milujú a podporujú ho, čo je antitéza mýtických palestínskych rodičov, ktorí chcú, aby ich dieťa zomrelo ako martýr. A má fanúšičky. Arabské dievčatá všetkých vekových kategórií sú do neho zaľúbené a neboja sa o tom tweetovať a nehrozí im zato „vražda zo cti" zo strany ich mužských príbuzných...
Tomuto chlapcovi, ktorý vyrastal vo väzení pod holým nebom, sa podarilo ujsť a ukázať svetu, že podobne ako zvyšok ľudstva, aj Palestínčania majú sny. Assafov hlas sa stal hlasom Palestínčanov. Či vyhrá alebo prehrá, je dôkazom toho, že existujeme a že niet hory dosť vysokej a niet armády dosť silnej na to, aby mohla zabrániť Palestínčanom naplniť svoje sny."
Kvôli všetkým týmto dôvodom, boli v sobotu v noci Palestínčania prilepení k televíznym obrazovkám a takmer v každom palestínskom meste tisíce ľudí sledovali priamy prenos na veľkoplošných obrazovkách na námestiach. V momente, keď oznámili víťazstvo Muhammada, vypukli po celej krajine obrovské oslavy (vrátane miest v samotnom Izraeli či v jordánskom Ammáne).
(Námestie v Betleheme)
Bratranec z Beit Hanina (mimochodom kresťan) počas osláv napísal na facebooku: "Myslím, že sme oslobodili Beit Hanina... Všade palestínske vlajky..."Ako ste si všimli aj do palestínskej normálnosti sa tlačí realita okupácie. Život Palestínčanov je ňou tak poznačený, že ju nemôžu ignorovať ani v komerčnej popovej súťaži. Víťazstvo Muhammada má preto nevyhnutne aj politické konotácie. „Je úžasné ako jeden hlas dokáže zobudiť spiaceho obra v národe... Ako jeden hlas dokáže oživiť vášeň pre slobodu... Ako jeden hlas dokáže motivovať masy, aby sa pozbierali a pokračovali v dlhej ceste za slobodou. Dnes v noci oslavujeme a spievame piesne slobody. Zajtra pokračujeme v úsilí premeniť tieto piesne na realitu," dodal bratranec na facebooku.
Ako po svojom víťazstve povedal Muhammad Assaf: „Revolúcia to nie je iba, keď niekto drží pušku. Je to aj štetec maliara, skalpel chirurga, sekera farmára. Každý zápasí za svoju vec spôsobom, ktorý mu je najbližší. Dnes reprezentujem Palestínu a dnes bojujem za vec pomocou umenia."
(Zdroj fotografií: Al Jazeera )
Muhammad, robíš to skvele.
