Môj pohľad na izraelsko-palestínsky konflikt

Písmo: A- | A+

Často sa v otázke izraelsko-palestínskeho konfliktu stretávam so zjednodušeným delením strán na obete a agresorov. Podľa niektorých, jedna strana je zlá, druhá je dobrá. Jedna strana je tá, ktorá konflikt začala, druhá je tá, ktorá iba reaguje. Jedna strana je brutálna a vyžíva sa v zabíjaní, druhá je obeť, ktorá v záujme prežitia musí zabíjať aj keď nechce. Jedna strana je tá, ktorá robí všetko pre to aby našla riešenie, druhá strana riešenie neustále sabotuje. Takéto čiernobiele videnie považujem za pomýlené a škodlivé.

Jedni tvrdia, že za konfliktom stoja židia či sionisti, ktorí sa manipuláciami, vojnami, vraždami snažia ovládnuť celý stredný východ. Že slová o miery iba hrajú a ich skutočný úmysel je zabíjať a ovládať Arabov a obnoviť Veľký Izrael. Že sú to barbari v ovčom rúchu. Izrael je zlý a treba sa mu postaviť. Palestínčania sú obete, ktoré treba chrániť.Druhí tvrdia, že za konfliktom stoja islamisti a teroristi, ktorí sa manipuláciami, vojnami, vraždami snažia ovládnuť celý stredný východ. Že slová o miery iba hrajú a ich skutočný úmysel je zabíjať a zničiť Izrael. Že sú to barbari v ovčom rúchu. Palestínčania a Arabi sú zlí a treba sa im postaviť. Izrael je obeť, ktorú treba chrániť.Aj keď mám palestínsky pôvod, nezastávam nekritický názor, že palestínska strana za nič nemôže. Nesúhlasím s vraždením civilistov ako prostriedkom na oslobodenie. Myslím si, že za situáciu v ktorej je si z veľkej časti môže sama a že pre riešenie problému môže urobiť omnoho viac než robí alebo dosial robila.Aj keď mám Izraelský pôvod nezastávam nekritický názor, že izraelská strana za nič nemôže. Nesúhlasím s okupáciou a vraždením civilistov ako prostriedkom na ochranu vlastných občanov. Myslím, že za situáciu v ktorej je si z veľkej časti môže sám a že pre riešenie problému môže urobiť omnoho viac než robí alebo dosial robil.Niekto povie, že mam alibisticky postoj, všeobecný a nič nehovoriaci postoj. Že je to vyhýbavé, tolerantne, politicky korektne „bla bla...“ Ja sa však nemôžem stotožniť so samovražednými výbuchmi v autobusoch a kaviarňach, či ostreľovaním obyvateľov Kaťušami. Nezdieľam názor, že Palestínčania nemajú inú možnosť obrany než je teror, aj keď viem pochopiť, že zúfala situácia, v ktorej žijú mnohých môže viest k takému presvedčeniu. Práve terorizmom si za svoju situáciu nesú svoju časť zodpovednosti. Tí ktorí ho vykonávajú, alebo podporujú. Nemôžem sa stotožniť ani so zabíjaním civilistov izraelskými raketami, alebo s demoláciami stoviek budov aj s obyvateľmi v nich, či svojvoľným strieľaním do niekoľkoročných palestínskych detí. Nezdieľam názor, že Izrael nemá inú možnosť obrany než je tyranizovanie palestínskeho civilného obyvateľstva. Práve brutalitou si za svoju situáciu Izrael nesie svoj diel zodpovednosti. Je mi smutno, keď vidím ako sa ľudia stavajú na jednu stranu a ospravedlňujú jej neľudské brutálne činy. Ešte stále mnohí zastávajú extrémistický postoj, ktorým sa snažia druhú stranu zlomiť, zraziť ju na kolena, a donútiť ju prijať podmienky víťaza. Nepriateľa treba démonizovať a vykresliť ako pôvodcu zla v regióne, alebo aj vo svete. V záujme vlastného prežitia treba nepriateľa zničiť. Samozrejme nie všetci Palestínčania, ani všetci Izraelčania sú zlí. Ale na zlomenie nepriateľa je nevyhnutné tyranizovať aj dobrých civilistov. Výčitky svedomia alebo súciť s obeťami nie sú na mieste, veď my iba bránime svojich obyvateľov a preto môžeme použiť všetky prostriedky. Keď sa rube les lietajú triesky. Táto politika nikdy nefungovala a prináša stále ten istý výsledok. Nepriateľ nie a nie sa zlomiť. Naopak čím väčšiu ranu utŕži, tým zúrivejšie sa snaží zraziť druhého na kolená. Z tejto tvrdohlavosti mi je zle. Je mi zle z dehumanizovania „nepriateľa“ a cinického obetovania nevinných ľudí „ušľachtilým“ záujmom. Prial by som si aby obe strany viac videli aj tú druhú stranu. Aby Izraelčania videli Palestínčanov, a Palestínčania Izraelčanov, ako ľudské bytosti, so svojimi potrebami, ktorí chcú žiť svoj život normálne a so cťou. Aby počúvali druhú stranu a boli aj sebakritickí a nie iba ukazovali prstom na iných. Aby sa spory neriešili zbraňami a aby našli konečné riešenie, ktoré by zohľadnilo požiadavky oboch. Naivné? Nereálne? Detinské? Nevadí.

Skryť Zatvoriť reklamu