Tvrdí muži. Mali nepriateľa. Mali ciel. Jedni už ako trinásť roční hádzali kamene na ozbrojených vojakov, a neskôr sa zúčastňovali operácií na ich zabitie. Druhí v honbe za ozbrojencami prepadávali a bili civilistov, zatýkali, strieľali hlava nehlavá. Zoznámte sa. Combatants For Peace. Bojovníci za mier.
Vojaci izraelskej armády slúžiaci na okupovaných územiach na jednej strane, bojovníci palestínskych ozbrojených skupín sa strane druhej. Ešte nedávno po sebe strieľali a videli v sebe nenávidených nepriateľov. Niektorí majú krv na rukách. V určitom bode si uvedomili, že to čo robia nemá zmysel. Že je to šialené.
Začiatkom roka 2005 sa začali títo nepriatelia stretávať. Rozprávali o tom čo robili predtým, ešte ako bojovníci, a o tom ako sa v nich udiala zmena. Prvé stretnutia boli plné napätia a strachu. Izraelčania tŕpli keď počúvali ako niektorí ozbrojenci hovorili, že dobodali izraelských vojakov. Palestínčania zasa tŕpli, keď počúvali príbehy brutality vojakov poľujúcich na ich spolubojovníkov. To bola minulosť.
Dnes sa každý mesiac stretávajú v niektorej z obci pri Jeruzaleme a robia aktivity zamerané na zmierenie znepriatelených strán a na nenásilné riešenia. Z ich www stránky:
„we declare that we refuse to take part any more in the mutual bloodletting. We will act only by non-violent means so that each side will come to understand the national aspirations of the other side."
„Vyhlasujeme, že odmietame sa zúčastňovať vzájomného krviprelievania. Budeme konať iba nenásilnými prostriedkami, aby každá strana pochopila národné ašpirácie druhej strany."
Elik Elhanan, bol vojakom elitnej jednotky izraelskej armády, keď jeho sestra zomrela pri samovražednom útoku Palestínčana. V rozhovore odvisievanom na BBC hovorí, že po jej smrti za nim prišiel veliteľ a ponúkol mu možnosť zúčastniť sa operácie proti Palestínčanom, a tak sa osobne pomstiť za smrť jeho sestry. Elik to odmietol. „Proti komu by som sa mstil? Muž, ktorý ju zabil je mŕtvy. Čo dosiahnem zabíjaním niekoho iného? Dostanem naspäť sestru? Bude žiť? Nech zabijem hocikoľko Palestínčanov, ona sa nevráti." V inom rozhovore hovorí: My ako skupina bojovníkov z oboch strán, ktorí používali násilie, zaplatili sme cenu, a donútili sme iných platiť cenu, my reprezentujeme možnosť hovoriť spolu. Keď spolu rozprávame, ukazujeme najnepravdepodobnejšiu vec v tomto regióne. Že ľudia, ktorí si predtým ubližovali, ktorí sa zabíjali, si teraz podávajú ruky. Ak si my dokážeme podať ruky, každý dokáže.
Bassam Aramin, bývali člen Fatahu, strávil sedem rokov v izraelských väzniciach za protiizraelské akcie. Istý čas bol koordinátorom palestínskej časti Combatants For Peace. V tom rozhovore pre BBC vysvetľuje, že keď sedel v izraelskom väzení jeho dozorcom bol extrémistický osadník z Hebronu. Začali sa spolu rozprávať a tento osadník začal viac chápať pohľad palestínčanov. Bassam sa prvý kráť rozprával s Izraelčanom. A ohromila ho skúsenosť, že jednoduchým rozprávaním presvedčil osadníka.
Nedávno ho postihla tragédia. Pred mesiacom izraelskí vojaci zastrelili jeho desať ročnú dcéru Abir, keď odchádzala zo školy. Môžete si prečítať čo o tom píše, jeho vlastnými slovami. Par úryvkov:
„Bolo by jednoduché, také jednoduché nenávidieť. Pomstiť sa, zaobstarať si zbraň a zabiť troch, štyroch vojakov, v mene mojej dcéry. Tak to medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi chodí už dlhu dobu. Každé mŕtve dieťa - a každý je niekoho dieťaťom - je ďalším dôvodom pokračovať v zabíjaní."
„Ale nebudem sa mstiť. Nie, budem pokračovať v práci, ktorú vykonávam s mojimi izraelskými bratmi. Budem bojovať so všetkým čo vo mne je aby sa Abirine meno, Abirina krv stala mostom, ktorý konečne preklenie priepasť medzi nami."
„Ak by som jej mohol niečo povedať, dal by som jej tento sľub. A povedal by som jej, že ju veľmi veľmi ľúbim."
