Jej pôvodnou myšlienkou je, že aj keď politici uzavrú mier medzi Arabmi a Izraelom, skutočné zmierenie ľudí z oboch národov nepríde hneď s podpisom mieru, a že až ďalšia generácia bude môcť skutočne žiť v mieri. Seeds of Peace, založená v 1993, sa zameriava na mladú generáciu, mladých „lídrov" vo veku 14, 15, 16 rokov. Školí ich v zručnostiach potrebných pre podporu zmierenia a spolunažívania.
Organizácia bola založená s cieľom spriateliť Arabských a Izraelských tinejdzrov skôr, než strach, nedôvera a predsudky ich oslepia a zabrania im vidieť ľudskú tvár svojho nepriateľa.
Vzhľadom na úspech programu, Seeds of Peace sa začala angažovať aj v ďalších konfliktných regiónoch. Dnes sa na jej programoch z zúčastňujú grécki a tureckí Cyperčania, Albánci, obyvatelia bývalej Juhoslávie, Bulhari, Rumuni, Afganci, Pakistanci a Indovia. Otvorila dokonca program nazvaný „Maine Seeds" zaoberajúci sa rasovými a etnickými problémami medzi obyvateľmi domovského štátu Seeds of Peace, Maine. Organizuje tiež študentské výmenné pobyty medzi USA a Blízkovýchodnými krajinami ako sú Irak, Saudská Arábia a Kuwait.
Hlavným prostriedkom je pobyt v tábore uprostred lesov štátu Maine. Niekoľko sto mladých ľudí z mnohých regiónov tu zdieľajú spoločné bývanie, spolu sa stravujú a zúčastňujú sa športových programov a programov zameraných na riešenie konfliktov. Mnohí z nich prvýkrát stretli „nepriateľa" v takejto blízkosti, a prvú noc nespali zo strachu, že ich nepriateľ v noci zabije. Vďaka skúsenosti v tábore sa z nich stávajú blízki priatelia, ktorí sa vedia pochopiť. Celé sa to však návratom domov z tábora nekončí. Následné programy udržujú účastníkov v kontakte, podporujú vydávanie spoločného časopisu, atď. Do dnešného dňa bolo vyškolených vyše 3000 mladých ľudí.
A teraz video-ukážka, ktorá ma so Seeds of Peace zoznámila. Je z konferencie, v ktorej vystupuje jej prezident, Aaron David Miller. Pracoval 25 rokov v diplomacii, bol poradcom pre šiestich ministrov zahraničných vecí USA v otázkach Arabsko-Izraelského konfliktu. Pár myšlienok z jeho prejavu, ktoré ma zaujali:
Izraelsko-arabsky konflikt nie je konfliktom morálky, kde stoja sily dobra na jednej strane proti silám temna na druhej. Nie je to manichejský konflikt medzi svetlom a tmou, v ktorej jedna strana oprávnené drží monopol na pravdu, spravodlivosť, bolesť a utrpenie.
Je to hlboko komplikovaný spor a konflikt, v ktorom obe strany majú legitímne potreby, obavy, požiadavky, ktoré treba uspokojiť. Každá strana musí urobiť rozhodnutia, ktoré budú brať do úvahy potreby, obavy, a požiadavky druhej strany.
Mnohí s týmto pozorovaním nesúhlasia. A ubezpečujem vás, je dostatok munície aby ste sa ozbrojili pôsobivými argumentmi rôznych druhov, aby ste bránili jednu stranu, a obhajovali jej pohľad proti druhej strane. Je to vaše právo. Ale potom abdikujete na možnosť pochopiť tento konflikt.
Doteraz sme mali iba tri úspešné mierové rokovania v histórii Arabsko-Izraelského konfliktu. Izraelsko-egyptská mierová zmluva, izraelsko-jordánska mierová zmluva, a potom máme izraelsko-palestínsku sériu dohôd, ktoré nepretrvali, a Oslo padlo. Prvé dve, Egypt-Izrael, Jordánsko-Izrael, boli založené na rovnováhe záujmov. Každá strana v týchto rokovaniach dosiahla uspokojenie svojich základných potrieb, preto pretrvali. To je jediný dôvod, nie z lásky k druhému, nie je to sentiment, nie je to idealizmus.
V prípade Izraela a Palestíny, základné potreby neboli uspokojené, a výsledky rozhovorov nemohli pretrvať, pretože nebola rovnováha záujmov. Bola vysoko nefunkčná asymetria moci.
Palestínčania ukázali to čo nazývam „moc slabých". Hrozná moc. Je to moc jednoducho vyhlásiť: keďže my sme najslabšia strana rozhovorov, my sme pod Izraelskou vojenskou okupáciou, nám sú upierané práva, nemáme podporu veľmocí, môžeme používať teror, môžeme učiť naše deti nenávidieť, a môžeme zobrať Izraelčanom to čo najviac potrebujú - spoľahlivého garanta a partnera pre bezpečnosť.
Izraelčania na druhej strane, majú moc silných. Je to evidentná moc. Založená na vojenskej, technologickej, ekonomickej presile. Moc vytvárať fakty na zemi. Budovanie osád, demolácia domov, konfiškácia pôdy, obchvatné cesty, zákazy vychádzania, kolektívne tresty. Veci, ktoré nemajú nič spoločné s izraelskými legitímnymi bezpečnostnými potrebami. Veci založené na politike, založené na ideológii.
Ak sa moc slabého ožení s mocou silného - dostanete katastrofu.
Toľko k video-ukážke.
- - - - - - - - - - - - - - -
Ja mám rad takéto organizácie a ľudí. Miesto frflania na nespravodlivý svet, robia niečo pozitívne. Miesto nadávania na nepriateľa, ktorý za všetko môže, sa zameriavajú na to "čo môžeme urobiť my, aby sa z nepriateľov stali priatelia". Môžeme pochybovať aký veľký význam majú takéto podujatia. Ale vďaka nim máme väčšiu nádej.
Na záver link na trochu presladený klip zo života v tábore.
