Na začiatku mojej prvej reakcie som zhrnul základne body kritiky Šarona. Keby som chcel urobit zhrnutie Bránikovej obhajoby, začalo by asi týmito bodmi (podľa poradia v Bránikovom texte):
- Jásir Arafat bol vodcom bandy zákerných teroristov.
- Počas komunizmu sa objímal s Husákom. Husákov režim trénoval palestínskych teroristov.
- Títo zákerní teroristi ničili životy Palestínčanov, Jordánčanov a Libanončanov.
- Jordánčania a Libanončania v 60. A 70 rokoch minulého storočia by nenašli na adresu Palestínčanov dobrého slova.
- Celý výpočet by bol veľmi dlhý, preto jeho pokračovanie môžete dočítať tu...
V skratke: Arabi sú strašní, stále sa medzi sebou zabíjajú, a najstrašnejší z nich sú Palestínčania, ktorí všetko to zlo neustále vyvolávajú a stále niekoho zabíjajú. Izrael svojou inváziou do Libanonu sa len bránil a vlastne aj ochraňoval Arabov pred Arabmi. Aj masaker v Sabre a Šatile spáchali Arabi, Šaron iba podcenil riziko.
Text pána Bránika obsahuje naozaj ohromné množstvo informácií a tvrdení. Žiadne z nich však nepolemizuje s tvrdeniami v mojom článku a nevyvracia ich. Ja som nikde v článku netvrdil, že Palestínčania nikdy nepáchali teroristické útoky, že neboli cvičení v socialistickom Československu alebo že sa Arafat neobjímal s Husákom. Nikde netvrdím, že Libanončania a Jordánčania boli radi, že ich krajinu zaplavili palestínsky utečenci (mimochodom vyhnaní izraelskými vražednými komandami, to vám ale Bránikov text taktne zamlčí). Nepísal som, že palestínske ozbrojene skupiny nepodnikali útoky na Izrael. Netvrdil som, že Palestínski ozbrojenci nezabíjali aj Libanončanov či Jordánčanov. Takto by som mohol pokračovať pri ďalších bodoch.
Nie len, že žiadne z vyššie uvedených informácií som v článku, na ktorý Bránikov text reaguje nepopieral, viaceré z nich som v ňom vyslovene sám uviedol, napríklad inváziu Izraela do Libanonu, jeho úspešnú snahu vytlačiť jednotky OOP z Libanonu, ako aj fakt, že masaker vykonali kresťanské (arabské) Falangy.
Nie že by som so všetkými bodmi v Bránikovm texte súhlasil, to zďaleka nie, a dokazovaním falošnosti mnohých z nich sa budem zaoberať v ďalších článkoch, ale vo svojom pôvodnom článku o Šaronovi, na ktorý Bránikov text reaguje, som o žiadnom z uvedených bodov nepísal opak.
V celom Bránikovom texte som našiel iba tri tvrdenia, ktoré polemizujú s mojim pôvodným článkom. Okrem toho, že ich je zarážajúco málo a netýkajú sa hlavného argumentu, že Šaron je zodpovedný za masaker v Sabre a Šatile, sú hlavne nepravdivé a manipulatívne.
Čo teda pán Bránik vyvracia?
Na začiatku jeho obhajoby, sa ohradil voči „starým lžiam o Šaronovi, ktoré sa po jeho smrti vyrojili". Ako príklad uviedol mňa a moju kritiku Šarona a vyzeralo to, že ide s mojimi tvrdeniami polemizovať a vyvracať ich. Nič z toho čo „vyvracia" som však netvrdil (okrem spomínaných zopár nepodarených pokusov). Bránikov článok (z najväčšej časti) teda nepolemizuje so mnou ani s mojimi tvrdeniami. S kým a s čím Bránikov text polemizuje teda neviem.
Seriózna a logická diskusia vyžaduje dodržiavať iste pravidlá. Väčšina ľudí sa však v diskusiách dopúšťa tzv. logických klamov alebo chýb v argumentácii. To čo pán Bránik predviedol je jednou z nich a volá sa falošná stopa (po česky úhybný manéver, po anglicky red herring, teda červený alebo údený sleď). Diskutujúci touto technikou nahradí pôvodnú tému inou a odvedie debatu iným smerom. Jeho následná argumentácia aj uvedené fakty môžu byť správne, ale tým, že na začiatku zamenil tému, celá jeho argumentačná reťaz je neplatná, pretože nereaguje na oponenta a nepolemizuje s ním. Ten kto sa dopúšťa logického klamu falošnej stopy „niečo úspešne dokazuje" a keď sa mu to podarí navodí dojem, že vyvrátil tvrdenia oponenta, no tie v skutočnosti zostali nedotknuté a nevyvrátené. Väčšinovému čitateľovi to však nedôjde a tejto manipulatívnej technike naletí.
To je presne to čo urobil vo svojej obhajobe pán Bránik. Namiesto toho, aby polemizoval s oponentom a vyvracal jeho argument (že Šaron nesie zodpovednosť za masaker v Sabre a Šatile), odviedol pozornosť na náhradnú tému a dokázal niečo čo nebolo treba dokázať, pretože to nebolo predmetom sporu (že Arabi a zvlášť Palestínčania sú strašne zlí).
Pán Bránik v diskusiách často vytýka oponentom, že používajú chyby v argumentácii. V jeho diskusných príspevkoch je to samé „pozor, toto je ad hominem", „toto je ad Hitlerum", vadí mu, že diskutujúci manipulujú a nástojčivo vyžaduje od nich držať sa logickej a vecnej argumentácie. Je to komické, pretože jeho vlastná argumentácia je plná logických a faktografických chýb, manipulatívnych techník a jeho obhajoba Šarona nie je ničím iným než jednou veľkou falošnou stopou, úhybným manévrom alebo ak chcete údeným sleďom.
