Vzťahy medzi miliónmi bezmenných bežných muslimov, židov a kresťanov sú úplne normálne, kamarátske, pomáhajú si, ich deti sa spoločne hrajú, a tak ďalej. Každodenná, bežná, pre média nezaujímavá normalita. No sú príklady, ktoré by si medializáciu zaslúžili. V slovenských médiách veľký záujem o podobné príbehy nie je, v zahraničných celkom aj áno. Rád by som dal do pozornosti niekoľko príkladov, s ktorými som sa v roku 2013 oboznámil. Hoci niektoré z nich sú staršieho dáta, väčšina sa udiala tento rok. Tak napríklad...
Times of Israel v júny priniesol správu o tom, že židovské občianske hliadky v Londýne budú strážiť aj miestnu mešitu. Muslimovia bývajúci v prevažne židovskej štvrti požiadali o ochranu svojej mešity po tom ako narástol počet útokov na moslimov. Ortodoxné židovské hliadky súhlasili zaradiť mešitu do trasy svojej pravidelnej obchôdzky.
V marci tohto roku Huffington Post písal o podobnej spolupráci v opačnom garde. V britskom Bradforde, muslimovia ochránili malú, ale krásnu, synagógu z roku 1880, nie pred útokmi antisemitov, ale pred rozpadom. Málopočetná židovská komunita v meste už nedokázala znášať finančné náklady na jej opravu. Strecha synagógy zatekala a stena s archou bola vážne poškodená. Miestna židovská obec uvažovala nad predajom synagógy. Ich muslimkí susedia sa však rozhodli, že ju zachránia a začali zbierať peniaze na jej opravu.
Začalo to poskytnutím darov vo výške okolo 2000 libier. Dnes s pomocou vplyvných muslimov sa bradforským židom podarilo cez lotériu vyzbierať vyše 100 000 libier. Spoločné úsilie o záchranu synagógy malo za následok celkové zlepšenie vzťahov medzi židmi a muslimami. Keď rabín Rudi Leavor odchádza na dovolenku, odovzdáva kľúče od synagógy a kód od alarmu Zulfimu Karimovi, predsedovi Bradfordskej rady mešít. Židovská komunita začala pozývať muslimov a kresťanov na šabatové večere, muslimovia kresťanských a židovských susedov pozývajú na večeru počas Ramadánu a kresťania pozývajú židov a muslimov na dožinkové slávnosti.
Spoločných večerí pri príležitosti náboženských osláv sa vo svete deje viac. Muslimovia a židia v Seatli, napríklad, započali tradíciu spoločného prerušenia alebo ukončenia pôstu počas muslimského Ramadánu a židovského Tiša Be-Av.
Spoločné posedenie pri keksíkoch a čaji sa udialo aj v malom mestečku v anglickom Yorku. Príbeh tohto stretnutia je však trochu odlišný. Začalo to facebookovým statusom rasistickej organizácie EDL, ktorá vyzvala sympatizantov, aby išli protestovať pred mešitu v mestečku. Prišlo niekoľko demonštrantov. Veriaci z mešity sa s nimi dali do reči, ponúkli im keksíky a čaj a po 40 minútach pokračovalo nečakané príjemné stretnutie vnútri v mešite. Miestny poslanec, Hull Road, hovorí: "Myslím, že nikdy nezabudnem na deň, keď sa mešita v Yorku vysporiadala s hnevom a nenávisťou mierom a pokojom - a nezabudnem na obraz muslima ponúkajúceho demonštranta čajom a keksami s absolútnou úprimnosťou."
Arcibiskup Yorku opísal reakciu mešity ako "fantastickú": "Čaj, kekse a futbal sú skvelou a typickou yorkširskou kombináciou, pokiaľ ide o odzbrojenie nepriateľských a extrémistických nálad." Otec Tim Jones, v ktorého farnosti sa mešita nachádza, hovorí: "Myslím, že svet sa môže učiť z toho čo sa stalo v nedeľu pred malou schátralou mešitou."
Izraelský deník Yediot Ahronot písal pred tromi rokmi o izraelskom milionárovi, ktorý financuje rekonštrukciu veľkej mešity vo Francúzsku. Vybudoval aj synagógu v Izraeli hoci sám nie je nábožensky založený. Hovorí, že pri absencii zodpovedných politikov, je úlohou biznismenov spájať Arabov a Židov, sekularistov a veriacich.
Niečo podobné sa deje aj v Palestíne. Muslimský milionár, stavia neďaleko Ramalláhu nové mesto. Jeho súčasťou má byť okrem mešity aj kostol. Pozemok pre kostol daroval cirkvi za darmo.
V lete tohto roku sa v Sarajeve konala štvrtá Muslimsko-židovská konfernecia, ktorej sa zúčastňujú desiatky mladých židov a muslimov z rôznych krajín a na ktorej diskutujú o tom ako bojovať s antisemitizmom a islamofóbiou a ako dosiahnuť väčšie vzájomné porozumenie a mier. Jeden ročník tejto konferencie sa v minulosti konal aj v Bratislave.
Židovskí osadníci sú veľkým problémom v riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu. Obsadzujú a kolonizujú palestínsku pôdu, často motivovaní nacionálno-náboženským extrémizmom. Rabbi Menachem Froman bol veľmi nábožným osadníkom, no k svojim palestínskym a muslimským susedom mal veľmi dobrý vzťah. Presadzoval mierové spolužitie medzi Židmi a Palestínčanmi, bol priateľom Jásira Arafata, stretol sa so zakladateľom Hamasu a vystúpil na jeho zhromaždení. Odsudzoval osadníkov, ktorí napadali palestínskych dedinčanov a ich mešity a palestínskych muslimov zdravil slovami: Alláhu akbar.
Azíz Abu Sarah je palestínsky muslim. V mladosti hádzal kamene na izraelských vojakov. Jeho brat zomrel zbitý v izraelskom väzení. Dnes je vyhľadávaným turistickým sprievodcom v cestovnej kancelárii, ktorá ponúka poznávacie zájazdy s duálnymi naráciami. Turisti s nim môžu nie len vidieť pamiatky a zaujímavé miesta, ale hlavne rozprávať sa s miestnymi ľuďmi (vrátane politikov a náboženských predstaviteľov) a počuť názory Palestínčanov aj Izraelčanov, židov, muslimov, kresťanov či druzov. V rozhovore hovorí aj o tom ako začali robiť zájazdy pre židovských turistov do palestínskych utečeneckých táborov:
"Rabín mi povedal: ´Roky navštevujeme Izrael. Tento krát chcem zostať s Palestínčanmi v ich domoch. Čo povieš na utečenecký tábor?´ Myslel som, že zošalel. Ale ubytovali sme sa v tábore v oblasti Betlehema. O dva dni neskôr, ľudia sa objímali, bozkávali, dokonca plakali, keď sa lúčili. Bolo to prvý krát čo som videl Palestínčanov plakať, že žid odchádza z ich domu."
V auguste tohto roku vyšiel na stránke nezávisli.sk preklad niekoľko rokov starého, no stále aktuálneho, článku o významnom európskom muslimskom imámovi, Táriqovi Ramadanovi a jeho kritike antisemitizmu. Vyčíta svojim muslimským kolegom, ze mnohí z nich anti-semitizmus podporujú, alebo sa proti nemu stavajú slabo. Podľa neho antisemitské názory sa nedajú ospravedlniť ani zlou ekonomickou situáciou ani izraelským útlakom Palestínčanov:
"Napriek tomu, čo sa dnes deje v Izraeli a Palestíne, napriek politike (premiéra Ariela) Šarona, napriek pocitom zlosti a frustrácie - musia predstavitelia všetkých moslimských politických a sociálnych organizácií začať otvorený dialóg, ktorý rozlišuje medzi kritikou politiky Izraela, a anti-semitskými a judeofóbnymi výrokmi a činmi."
Hovorí aj o potrebe pripomínania a uctenia si pamiatky Holokaustu: "Je možné byť proti politike Izraela v Palestíne, no musíme vziať do úvahy reálnu pamäť židovského utrpenia v 20. storočí a prejaviť špeciálnu citlivosť k holokaustu. Je to povinnosť svedomia a etiky. Musíme pamätať na to, čo sa stalo, tak, aby sa to nikdy nezopakovalo."
Zároveň odmieta zneužívanie holokaustu na umlčanie kritiky politiky Izraela voči Palestíne: „Z iného pohľadu je našou povinnosťou povedať každému Židovi alebo sionistovi, ktorý podporuje oficiálnu politiku Izraela, že nie je možné systematicky používať holokaust a pamäť obetí, aby legitimizovali opresívnu politiku Izraela v Palestíne. To je zakázané. Skutočnosť, že existujú ľudia používajúci spomienku na holokaust na ospravedlnenie činov Izraela, ktorú mnohí definujú ako štátny teror voči ľuďom Palestíny, neospravedlňuje druhých nebrať do úvahy spomienku na holokaust. Oba prístupy je potrebné odsúdiť."
V letných mesiacoch tohto roka bol Egypt hore nohami. Po vojenskom prevrate nastali masové protesty, v ktorých proti sebe stáli prívrženci Moslimského bratstva na jednej strane a armáda a odporcovia Moslimského bratstva na strane druhej. Obeťou násilných zrážok (najme streľby vojakov) sa stali stovky ľud. Diali sa aj útoky na kresťanské (koptské) kostoly. V celom tom chaose sa však objavilo aj zopár momentov ľudskosti a nádeje, ako tu, keď muslimovia bránili koptský kostol pred prípadnými útokmi.
O dva mesiace neskôr sa podobný akt solidarity muslimov so svojimi kresťanskými spoluobčanmi udial aj v Pakistane, kde približne 300 ľudí urobilo živú reťaz okolo kostola, ako reakciu na útok na kostol dva týždne pred tým.
Niektoré z týchto prípadov môžu vyvolávať pochybnosti či otázky. Ja napríklad nerozumiem, ako je možné byť izraelským osadníkom a zároveň podporovať mier s Palestínou? Ale to je na iný článok... V čase, kedy média a politici chrlia na nás často krát nafukované správy o neznášanlivosti, a kedy ľudia podliehajú paušalizovaniu o židoch/muslimoch/kresťanoch/Rómoch/dosaďte čo sa hodí, je potrebné sa na chvíľu zastaviť a porozhliadnuť sa, či to nemôže byť aj inak. Môže a aj je. Čas vianočných sviatkov a bilancie končiaceho sa roka je na takéto zastavenie a porozhliadnutie ideálny.
Pred desiatimi rokmi bola populárna huntingtonova zrážka civilizácií. Od vtedy sme však eskaláciu medzicivilizačných konfliktov nezaznamenali. To neznamená, že predpovedaná katastrofa ešte nemôže nastať. Záleží aj od nás. Ak dostatočný počet ľudí, si ju bude želať, nastane a bude sa prehlbovať. Platí však aj opak. Ak dostatočný počet ľudí si ju želať nebude, nenastane. Ak si ľudia napriek manipuláciám mnohých médií, politikov a ideológov budú želať žiť v mieri so svojimi "inými" susedmi, bude to tak. Akou cestou pôjdeme záleží aj na našom výbere. Každý prispieva svojim kamienkom do veľkej mozaiky. Akú cestu si vyberáte vy?
(Táto fotografia sa pred pár dňami stala hitom sociálnych sieti. Vianočný stromček v Jordánskom hlavnom meste. Pred nim si podávajú ruky muslimksý imám a kresťanský kňaz. Na facebooku jordánskej kráľovnej Ranie má vyše 60 000 lajkov a 7000 zdieľaní.)
(Muslimka v šatke v kostýme Santa Clausa. Multikulti v praxi. Palestína.)
(Svet je našim jediným domovom. Buďte tolerantní.)
P.S. Ak chcete počas nasledujúceho roka sledovať podobne príbehy alebo oboznámiť iných s podobnými príbehmi, môžete sledovať a posielať linky na túto facebookovú stránku.
