Milujem japonskú kultúru, modernú aj starobylú. Rada cestujem, najmä do čo najvzdialenejších, najexotickejších destinácií. Zaujímam sa o politiku a milujem čítanie románov! Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Dúfam, že sa v referende 7.februára ukáže buď, že Slovensko nemá záujem riešiť malicherné otázky identity jednej malej neznášanlivej skupiny, alebo že drvivá vačšina obyvateľov prejaví lásku a porozumenie a podporu vzdelanosti tým, že sa vysloví proti snahám tak zvanej Aliancie za rodinu.
Keby sme mali uveriť ruským vyhláseniam (každého, kto tak urobí považujem za slabomyseľného), tak by sme sa vlastne mali začať obávať ešte viac. Veď Rusko nemá podľa Putina pod kontrolou vlastnú armádu! Jeho vojaci si len tak blúdia po svete, náhodou prekračujú hranice suverenných štátov- samozrejme v plnej zbroji- a zrejme nechtiac rozpútavajú vojnové konflikty.
Soul je nádherný!! Keď som ho prvýkrát pozorovala z okien vlaku prichádzajúceho zo Songtanu, napadla ma trochu podivná myšlienka: Ak by nastala distopická realita a jedno z ľudských miest by sa malo premeniť na džungľu, kde nezastaviteľné rastliny obrastajú mrakodrapy a korene sa prebíjajú cez betonové ulice na povrch, mal by to byť ráve Soul. Pri pohľade naň ma vždy napadá farba zelená.
Posledný mesiac v môjho pobytu v Ázii som si jednoducho musela nájsť čas zájsť do Južnej Kórei. Je blízko Japonska, musíte sa len dostať cez more. Do Pusanu, mesta budhistických chrámov, sa napríklad loďou z Fukuoky dostanete za tri hodiny! Z troch plánovaných dní sa nakoniec stal týždeň, pretože letecká spoločnosť Tway s najlacnejšími ponukami, neletela spaäť do Fukuoky skôr ako o päť dní. Dohodla som sa s kamarátkou Bomi, že dva dni prespím u nej, v Songtane, ktorí je od Seoulu vzdialený len hodinu vlakom. Trochu som sa obávala ako sa tam z letiska dostanem,
Včera sme usporiadali rozlúčkovú párty, v japončine sóbecukai ,pre kamaráta Michaela, ktorý sa vracia do Hongkongu (Michael je jeho prezývka, v skutočnosti sa volá Yin Chan).
Jeden z najpopulárnejších spôsobov trávenia voľného času v Japonsku je KARAOKE. V poslednom čase chodíme spievať s priateľmi karaoke pomerne často, najmä preto, že všetci postupne odchádzajú do svojích krajín a karaoke je taká rozlúčková párty.
Začiatkom júla sa v hale Centrálnej knižnice na Kyushu univerzite objavil strom ovešaný ozdobami. Keď som ho videla, mimovoľne som zastavila a zmätene zdvihla obočie. Čo tu robí vianočný stromček v júli, preletela mi hlavou myšlienka.
Pred troma týždňami som sa rozhodla ísť na cestu do Kjóta. Je kultúrnym centrom Japonska už niekoľko tisícročí. Väčšina hlavných historických udalostí sa odohrala práve tu. Môj profesor histórie mi povedal, že kto nebol v Kjóte, akoby nebol ani v Japonsku. Tak som si hneď kúpila letenku do Osaky, odkiaľ som priamo na letisku nastúpila do expresu (nebol to Šinkansen- super rýchly vlak, takže cesta trvala vyše hodiny:)) a odviezla sa na stanicu Kjóto. V mobile som mala odfotenú mapu k hotelu, takže som vyzerala Kyoto Tower, obchod Seven Eleven a ďalšie orientačné body. Hotel sa v objavil už za päť minút.
Odkedy som prišla do Japonska, ubehlo deväť mesiacov. Minulý mesiac sme sa našej japonskej lektorky pýtali, prečo je tak horúco, keď je ešte len začiatok mája. Vraj leto v Japonsku sa začína v máji. Majú tu na to aj šepciálny slovný výraz (neviem sa naň rozpamätať) :).
