"Potešila Vás táto informácia, však? " - priestor na odpoveď mi však nenechala . "Chcem Vám oznámiť, že sa stretnete v reštuácii..." - sťa bez dychu pokračovala.
"Zastavte sa, prosím " - vstúpila som do jej nadšeného rozprávania. "V priebehu decembra ste mi túto skvelú správu oznamovali 2 krát a poprosila som Vás, aby ste mi už nikdy nevolali. Poznačte si to výraznou červenou a poprosím Vás - už to nikdy neurobte!"
"No ale veď už je január a ... "
"Áno - už je január a poznačte si to tam navždy.Ďakujem.Dopočutia." - snažila som sa byť zdvorilá a ukončila hovor.
V návale práce som "výhru" vypustila z hlavy. Po chvíli sa telefón opäť hlási ku slovu. "Áno, maminka" - reagujem na netrpezlivé vyzváňanie.
"Mám pre Teba super správu!Konečne sa na mňa usmialo šťastie a vyhrala som pobyt v kúpeľoch..." - spustila na mňa s radosťou v hlase a pár minút mi oznamovala a opisovala celý priebeh odovzdávania výhry, večere a nejakej prezentácie... Chvíľu som uvažovala - odhovoriť ju? - neodhovoriť? ... Predstava o jej skrívenom úsmeve mi odoberala odvahu. Predstava o tom, že o pár dní sa mi pochváli novou zbierkou hrncov, ovčieho rúna ... mi naopak odvahu dodala. Vysvetlila som o čo ide - no rozhodnúť sa musí sama. Ja mám aspoň lepší pocit - varovala som ju!
Myslím však - že výherkyňa sa predsa našla!
