V hlavnej úlohe: kultúrny šok
Človek by očakával, že návratu do starej dobrej Európy, sa bude ľahko prispôsobovať. No, opak je pravdou. Byť v meste, kde sa ľudia neustále niekde náhlia a búchajú do mňa s nákupnými taškami, je na nevydržanie. Po dvoch dňoch v Dundee som dostala nutkanie, že musím niekde nájsť nejaký kúsok lesa. A tak som sa vybrala na do malého mestečka Arbroath, kde vo vzduchu bolo cítiť čerstvé ryby a odtiaľ som podnikla prechádzku popri útesoch do ešte menšieho Auchmithie a naspäť do Arbroath. Môj odvážny plán bol kráčať až do Dundee, ale zabalila som to v Carnoustie, odkiaľ som si vzala autobus. Celé mi to zabralo dva dni, dvoje topánok, 50 fotiek a noc v húšti lesa. A presvedčila som sa, že sa zvierat v noci netreba báť. A so spokojným svedomím som sa vrátila do mesta. Na chvíľu...
Hľadanie kamarátov, nájdenie bicykla
Ako študent by som si automaticky mala nájsť milión kamarátov, nie, veď všetci sme na rovnakej lodi. Ja som tu týždeň a počet mojich nových priateľov je 0. A ani spolubývajúci tu ešte nie sú. Nič to, veď za svoj cieľ som si tak či tak nedala trávenie času s kamarátmi, ale študovanie - je na tom niečo zlé? Mojím verným spoločníkom sa ale stal bicykel, ktorý sa len tak ledabolo opieral o múrik, práve, keď som sa vracala z dlhej prechádzky po meste. S nápisom "Zadarmo, do dobrého domova" a s vyfučanými pneumatikami, vyzeral ako zázračné zjavenie, ktoré som práve potrebovala. To si teda píšte, že u mňa sa bude mať dobre.
Viac o študovaní v Škótsku, Dundee a iných miestach a ktovie, čo ďalšom, čoskoro.
