Adriana Karpinska
Čína na druhú
Zasa za vrhám do úplnej jazykovej neznalosti - moje útržky mandarínčiny ležia v Mariánskej priekope môjho mozgu a veľmi pochybujem, že frázy, ktoré som pred štyrmi rokmi ovládala, odniekiaľ vytiahnem.
Doma na cestách už 8 rokov. Každodenne sa presviedčam, že dobro v ľuďoch nevymrelo, len sa nesmiem nechať oblbnúť. Zameraná na 100% na "moju" obnoviteľnú energiu, snažím sa svojou troškou prispieť k svetlejšiemu životu ľudí. Momentálne v Mjanmarsku. Zoznam autorových rubrík: Bruselské impresie, Ostrovné potuky, Listy z Barmy, Slovensko, Na čo som narazila, Čína je crazy, Novozélandský život, Juhovýchodná Ázia, Súkromné, Bikepacking
Zasa za vrhám do úplnej jazykovej neznalosti - moje útržky mandarínčiny ležia v Mariánskej priekope môjho mozgu a veľmi pochybujem, že frázy, ktoré som pred štyrmi rokmi ovládala, odniekiaľ vytiahnem.
36 hodín vo vlaku, to bude v pohode: kúpim si lístok do ležadlového vozňa, polovicu prespím a polovicu sa s niekým zakecám. Som si myslela. Dovtedy, kým som sa nevybrala kúpiť si lístok na vlak. Týždeň dopredu, to snáď stačí. Omyl, v Číne nestačí... A tak sa stalo, že som si v piatok poprosila lístok na vlak o týždeň v sobotu a ujo za okienkom mi povedal, že všetky tri vlaky sú na ten deň vypredané. A v nedeľu? Bol tam jeden o 12:00, ak by mi nevadilo stáť a jeden ráno o siedmej. No stáť tých 36 hodín by mi vadilo, dajte mi ten na siedmu. Už len tvrdé sedačky sú, môže byť? Môže… Čo už, nejako to prežijem. Som si myslela… To som ešte nevedela, že vlastne rezerváciu žiadneho sedadla mať nebudem, alebo že namiesto 36 hodín to bude 54.
Je veľmi obohacujúce rozprávať sa s mojimi čínskymi kolegami, kamarátmi, náhodnými okoloidúcimi alebo predavačmi, ktorí majú niekedy tak trochu iný pohľad na život a pýtajú sa otázky, pri ktorých mi myká kútikmi úst.
Pred rokom 2008 si Pekingčania ešte mysleli, že keď cez deň poriadne nevidno slnko, je to hmlou alebo oblakmi. Po tom, ako Americká ambasáda na svoju strechu nainštalovala monitor na meranie kvality ovzdušia, proti čomu čínska vláda protestovala, že je to zásah do ich vnútorných záležitostí (s odôvodnením, že sa monitoruje ich vzduch na ich území), ľudia si pomaly začali uvedomovať, v čom to žijú. Samozrejme nie všetci tu tušia, čo je to smog, ako vzniká a prečo sú niektoré dni jasnejšie ako iné a nie je výnimkou, keď vám taxikár so železnou istotou povie, že preto je to ovzdušie dnes zlé, lebo včera prešlo mestom nejako veľa kamiónov.
Európske miesta si tým už prešli, teraz je na rade Ázia. Od viacerých som počula, že krajiny ako Thajsko, Kambodža a už pomaly aj Vietnam sú neuveriteľne zaujímavé, ale je tam cítiť to, že kultúra sa niekedy umelo udržiava, aby tam bola - nie preto, že ňou ľudia žijú, ale kvôli turistom; aby ju videli. A po včerajšku som to videla aj ja v dedinke Cuandixia (爨底下 ).
Či už je to strecha, niečo vytesané do kameňa, oznam na tráve, či maličkosti, ktoré vidím každý deň; všetko to vytvára obraz Pekingu, ktorý na prvý pohľad (a cez smog) často vidno nie je, ale kto ho objaví, je nadšený. Teda aspoň ja som.
Jasné, že ľudia, ktorí tu už žijú dlhšie, pochytia nejaké tie každodenné zvyky. No mne netrvalo ani mesiac a už sa niekedy správam ako Číňania a...
Otázka a ako inak sa asi dá prejsť z jednej sekcie na druhú? napadne každému, kto by tabuľku s takýmto oznamom vzal vážne, spolu s odpoveďou, že to sa teda buď niekto stratil v preklade (ešte že slovenský preklad anglických výrazov môže byť niekedy rozmanitý, podľa toho, ako čo človek pojme) alebo je to opäť jedna z nepotrebných tabuliek na čínskej pamiatke. A aj keby som tento 'zákaz' brala vážne, ďaleko by som sa nedostala. Pretože niekedy sa inak ako lezením po super strmých schodoch, napredovať nedá. Teda aspoň v časti Jinshanling do Simatai.
Pár dní mi nad nimi rozum zastavoval, po dalších pár dňoch som to už neriešila a vžila sa s nimi
Nehovoria tam jazykom, čo budeš rozumieť, dávaj si pozor, je to v Ázii, je tam iná mentalita, nevieš, čo je zač, a ďalšie podobné reakcie som si vypočula od opatrných členov mojej rodiny. Od kamarátov som dostala akési potľapkanie po chrbte, s tým, že Čína je super, aj my by sme šli. Aj takéto boli moje prípravy na príchod do Pekingu.