Po dvoch mesiacoch na indonézskych ostrovoch som nútená z tejto krajiny odísť, no aspoň si môžem s odstupom vyhodnotiť, čím to je, že si ma Indonézia získala. A tým sú, v skratke: ľudia, jedlo a nekonečný chaos. A rôznorodosť v každej z týchto kategórií.
Ľudia
Kdekoľvek som bola, všade ma vítali široké úsmevy a pozdrav Hey mister (zopárkrát som sa ich aj snažila naučiť, že by mali používať miss, no pochybujem, že si to zapamätali...). Napriek tomu, že veľa ľudí má predsudky voči Indonézii, nakoľko je to najväčšia moslimská krajina na svete, mňa osobne to nijako neobmedzovalo a hoci na severe Sumatry, kde platí šaríja, nikdy sme si nemuseli dávať na hlavu šatku či burku.
Každý, kto sa odváži opýtať, si s vami bude chcieť spraviť selfie a je neskutočne rád, keď si vymeníte čísla na Whatsapp a pridáte si ich na Facebooku - nie žeby ste tieto kontakty niekedy v živote využili. Ísť do Indonézie vám neskutočne zdvihne sebavedomie, keďže vám tu všetci budú hovoriť, akí ste pekní a chváliť vám nos. Indonézske dievčatá sa tak veľmi chcú podobať nám na západe, že používajú pleťovú kozmetiku s bieliacim prípravkom na zosvetlenie ich pokožky. Darmo im budete vysvetľovať, že je nezdravé dávať si na pleť bielidlo, ony si myslia, že sa tak viac zapáčia.
Couchsurfing tu fičí a ľudia v priebehu pár minút akceptujú vašu žiadosť o prenocovanie v ich dome. V mnohých prípadoch zažijete autentickosť ich bývania a tak ako my si vyskúšate, aké je to umývať sa vo vedre, čistiť si zuby nad záchodom (rozumej diera v zemi), nosiť si vlastný toaleťák na domáci záchod, lebo na ich odtokový systém nie je na toaleťák určený a preto ho nie sú zvyknutí ani používať alebo spať na dlážke, lebo na matraci práve spí babka. Skoro ráno nás budili šialené kohúty pod oknom a večer sme zaspávali pri svetle, lebo Indonézania si na noc nechávajú svietiť svetlo, keby potrebovali v noci niečo robiť. Hoci si ťukáte na čelo pri mnohých ich zvykoch, časom sa nad nimi len pousmejete. Oni si pravdepodobne tiež myslia, že naše zvyky nedávajú zmysel.
Jedlo
Indonézska kuchyňa pozostáva hlavne z ryže (tej tu majú požehnane, fotky ryžových políčok už ani nepočítam), kuracieho mäsa, rýb a zeleniny a môže vám vhnať slzy do očí, taká je niekedy pikantná. Veľmi sa mi zišla fráza 'tidak daging, tidak ikan, telur okey' (nie mäso, nie ryby, vajce môže byť), lebo na moju otázku, ktoré jedlo je vegetariánske, sa ma domáci s nepochopením spýtali Chicken, okey? (No!), Fish okey? (No, No, no fish, no chicken, vegetables!). A tak som boli základ mojej stravy ryža, nejaká uvarená alebo ugrilovaná zelenina, tofu na rôzne spôsoby a volské oko. No len dovtedy kým som neobjavila tempe, čo sú stlačené sójové bôby, pripravené na rôzny spôsob: vyprážané, marinované, grilované, atď., mňam. V Indonézii poznajú koncept 'našich' švédskych stolov, nájdete ich v reštauráciách typu padang, kde si z tanierov môžete vyberať z predpripravených jedál. Hygiena je na takýchto miestach často otázna a môžete mať smolu a chytiť povestné Bali Belly alebo sa tam môžete stravovať stále a budete v pohode.
Nekonečný chaos
Pre niekoho nezvláduteľný problém, pre mňa ako osobu, ktorá sa v chaose cíti ako ryba vo vode, úplne prirodzené. Podstatné je akceptovať, že veľa vecí tu nefunguje, niektoré tu fungujú lepšie ako na západe a pri niektorých budete mať možno štastie, ale skôr nie. Odchody dopravných prostriedkov, dokonca aj lietadiel, sú iba orientačné, takisto ako aj nástupištia a letiskové brány a nám sa stalo, že sme si museli medzi lietadlami hľadať to naše, potom čo sme nastúpili do nesprávneho lietadla pri našej bráne. Darmo, musíte sa pýtať aj dvakrát, trikrát.
Pohľadnice, hoci pošta vyzerá spoľahlivo, nedorazia a to pravdepodobne kvôli tomu, že nikto netuší, kde Slovensko je - po čase sme začali hovoriť, že sme z Európy alebo Československa, keď sa nás pýtali. Nie je niečím zvláštne, keď sa cesty zo dňa na deň stanú jednosmerné alebo úplne zmenia smer jazdy, veď zmena je život a všetci sa jej prispôsobia. Keď niečo hľadáte a pýtate sa kde to je, väčšinou dostanete odpoveď 'niekde tam' a ľudia vás pošlú všetkými rôznymi smermi. Na druhej strane nie je problém byť neustále online, balíčky internetu v mobile sú tu veľmi lacné a 5GB 3G internetu dostanete za 6€. Počítačové hry tu taktiež fičia a ukázalo sa, že nie je problém nájsť tlačiareň alebo kopírovacie centrum a za pár šupiek si nechať vytlačiť fotky.
Rôznorodosť na každom kroku
Každý z tisícov ostrovov Indonézie je jedinečný a to, čo nájdete na jednom, nemusíte nájsť na inom. Bali je jednoznačne turisticky najrozvinutejší, ostrov Sumba, na druhej strane je ako turistické bábätko a na jeho návštevu si musíte vynahradiť čas, peniaze a zrieknuť sa svojej slobody, lebo auto ani motorku si na vlastnú päsť prenajať nemôžete. Iba so šoférom. Flores sa pomaly začína stávať súčasťou turistického itineráru, no zatiaľ len miesta, kde sa dá potápať a vnútrozemie je ešte stále veľmi autentické a ľudia úprimne nepresýtení Západniarmi. No a na Sumatru sa dostanú len skutočne odhodlaní cestovatelia, lebo trvá večnosť, kým sa niekam presuniete, ak všade nelietate a v dedinách a prímorských si tak môžete užiť nerušený relax.
Keď sa naladíte na ich myslenie, že všetko sa skôr či neskôr nejako vyrieši a vy sa určite dostanete tam, kam potrebujete, len možno nie v tom časovom intervale, ako ste si naplánovali, Indonézia vás možno, aspoň tak ako mňa a Natáliu, dostane.
