Krajina, kde pod povrchom vrie voda za každých okolností, nás privítala 14 stupňami, čo bolo príjemne osviežujúce, keďže len pár hodín predtým sme sa varili v 30°C horúčavách v Nemecku. Island bol viackrát vyhlásený za TOP destináciu a všetci tam už buď boli, alebo sa tam chystajú alebo poznajú niekoho, kto sa tam sa chystá. Takže ísť tam na výlet už nie je veľmi originálne. No nám Alenka povedala, že tam chce ísť, a my s Natáliou, ako správne kamarátky sme ju nenechali v štichu.
Musí sa im uznať, ich stratégia prilákať turistov po výbuchu Eyjafjallajökull, mala grády a spustila lavínu turistov, ktorí teraz prichádzajú na Island, akoby bol tento ostrov tuto za rohom a nie niekde v strede Atlantiku. Z mnohých miest Európy sa tam lieta priamo a tie tri hodiny z Düsseldorfu nám tiež ubehli coby dup a boli sme v Keflaviku na letisku, kde sme presedeli, preležali a prečkali noc hraním Jungle Speed s Mathewom z Anglicka, aby sme sa ráno vydali stopom do Rejkjaviku, vyzdvihnúť si nášho Gunnara - auto, s ktorým strávime najbližšie dni a ktoré nám neskôr policajti skritizovali.
Cestou sme si pribalili aj Rakúšanku Marínu, ktorú sme stretli pri hľadaní hostelu v Rejkjaviku a ja som jej z fleku navrhla, že nech ide s nami. Takto vybavené, a (niektoré z nás menej, iné viac) plné nadšenia sme sa vydali na jednotku, ktorá vedie okolo ostrova. Človek by nepovedal, ale 3000 kilometrov a 11 dní nám bolo málo a už teraz sa tam plánujeme znova vrátiť. No najradšej vtedy keď tam nie sú turisti - aj keď sezóna tam trvá celý rok.
Island sumár sumárov
Pred cestou to bolo: 'Pozri toto #Iceland, to to vyzerá super', kupovanie vecí na stanovanie a premýšľanie, či mi kilo ovsených vločiek na dva týždne vystačí, lebo veď Island je nehorázne drahý, treba si zobrať zásoby. No a potom...?
Island je krásny, dychberúci za každou zákrutou, krajina sa mení sa z jedného extrému do ďalšieho, niekedy s dlhými úsekmi prašnej cesty, ktorá sme nevedeli, kedy (a či vôbec) skončí, s vodopádmi, ktoré naberali na sile každým čo i len mrholením a popri ktorých sme neskôr už len tak ledabolo prefrčiavali a, ako by som mohla zabudnúť, s horúcimi prameňmi a jazierkami, kde sme sa takmer každý večer pred spaním kúpavali (čo bolo pre nás medzi 12 a 1 v noci, veď keď tam majú celý deň svetlo, prípadne šero, prečo to nevyužiť?).
Je to aj krajina hrubých, ručne pletených svetrov, ktoré sa úspešne predávajú od 100€ a viac a ktorých najvyššia predajná sezóna je v lete no a, keď už píšem o najvyššej sezóne, je to aj krajina, ktorá aktuálne čelí náporu turisov z celého sveta, a v ktorej sme videli zástupy čínskych turistov, rakúskych dôchodcov, zápchy karavanov, preplnené táboriská a, dokonca, slovenský autobus odniekiaľ zo Sniny, ak si dobre pamätám.
Island: kam, prečo, ako a kedy?
Sever bol naším highlighom (okey, spolu s Jökulsárlónom a Landmannalaugarom na juhu a východným pobrežím a Rejnafjorou na tiež na juhu - okey, tak vlastne všetko okrem Golden Circle). Tam sme prespali v najkrajšom kempe, v Grettislaugu, a v privátnom hotpote sme videli naše prvé a posledné polnočné slnko. Tour de HOTPOTS (horúce kúpaliská, rieky, žľaby) bola výbornou sprievodnou atrakciou a, aspoň mne, dala dostatočnú motiváciu sa na Island ešte vrátiť a pohľadať ten hotpot v jaskyni alebo sa predsalen okúpať v Landmannalaugare, ktorým som vtedy pohrdla.
Ak by som na to mala, tak by som sa na Island vrátila na bicykli - obdivovala som každého cyklistu, ktorého sme v našom Gunnarovi obchádzali. Vidiac, ako sa cesty kľukatia, klesajú a stúpajú, prší neočakávane a oni to nevzdávali a šľapali alebo tlačili bicykle, získali môj rešpekt. A ak by som na to nemala, tak Island sa dá jednoznačne precestovať stopom. Tí, ktorých sme zobrali my a potom aj sami sebe, sme si potvrdili, že Island je stále jedna z krajín, kde stopovanie nevymrelo. Dokonca ani vtedy, keď sme uprostred Landmannalaugaru a prší a my to už skoro po hodine vzdávame, zastavil nám švéd Peter, ponúkol nás čokoládou a zaviezol nás až k chatke, kde sme si vyzdvihli Gunnara.
Ach áno, tie banány čo sme našli, boli ešte zelené.
