Môj perfektný logistický plán (odletím z NYC, presuniem sa vlakom domov, vybalím sa, pobudnem pár dní doma, zbalím si letné veci a poletím ta preč) bol zmarený hurikánom, v priebehu pondelkovej noci premenovaným na post-tropický cyklón. Myslím, že o ňom viem viac z novín ako zo skutočnosti - fakt, že som bola vo vnútrozemí v relatívne stabilnom dome - síce s oknom utesneným lepiacou páskou, ale veď improvizácii sa medze nekladú, či? - pomohol v pokojnom prežití hurikánu, ktorý zastavil metro, vyprázdnil obchody a v tom horšom prípade zničil domy a nanešťastie pripravil o život aj niekoľkých ľudí.
Mesto NYC sa na hurikán pripravovalo poctivo, už v nedeľu preventívne zatvorili metro, z čoho mali radosť hlavne vodiči žltých taxíkov. Vrchol sa predpokladal v pondelok v noci, ľudia tŕpli v očakávaní, čo príde, pravidelne kontrolovali správy, no pár šialencov sa bezstarostne prechádzalo po uliciach a niekoľko taxíkov stále jadzilo. Život v jednom z najdynamickejších miest sa spomalil, nebolo počuť hučanie metra, trúbenie áut, či húkanie sirén. Vďaka tomu, že som nebola na pobreží, hurikán som prežila - ako napokon väčšina ľudí - pri sviečkach, hudbe, pive a jedle. Mexičania odvedľa tancovali salsu, ako keby nič. Medzi ôsmou a deviatou to prišlo, bolo počuť silnejúci vietor a kvapky na oknách. O druhej v noci vietor začal utíchať a ja som si spokojne vydýchla, že kartón v okne to vydržal. Takýto hurikán som zažila ja, a preto, pochopiteľne fotky, ktoré kolovali na internete, z častí mesta, kde hurikán narobil škody, pre mňa vyzerali neuveriteľne.
Deň potom bol zvláštny, ľudia pomaly vychádzali von, aby videli, čo Sandy spôsobil a v utorok podvečer už bola väčšina obchodov otvorená, autá na cestách. Spojenie navonok pokojného dňa voľna, kedy sa dospelí tešili, že nemusia ísť do práce a deti sa hrali v parku, s postapokalyptickým obrazom mesta, v ktorom ustarostení majitelia reštaurácii odčerpávali vodu a hasiči odstraňovali popadané konáre stromov, vyvolával zmiešané pocity. Ja som patrila do tretej skupiny ľudí - tí čo si to všetko fotili. Je len pozoruhodné, ako rýchlo sa všetko vracia do normálu, dnes už ľudia pracujú - väčšinou z domu alebo kaviarní s internetom, letiská obnovujú lety, burza sa otvára. Hurikán je pasé, hurá, dnes je Halloween!
Pri mojom štastí so zrušenými letmi a skrachovaním spoločností, s ktorými som mala letieť, som mohla predpokladať, že aj môj let NYC-VIE bude zrušený. Bezplatné prebookovanie poteší, aj keď najbližší možný let je 5.novembra - deň po tom, ako som mala letieť na Nový Zéland. Ešteže sa akékoľvek plány dajú zmeniť, ak sa chce.
