Faerské ostrovy možno znejú ako nejaká exotická dovolenka, exotikou aj sú, hoci inou, ako by milovníci tepla čakali. Ale ja zarytou milovníčnou horúčav našťastie nie som a tak som sa na dva týždne odpratala na ostrovy v severnom Atlantiku, kde som spoznala ako žije 40000 ľudí našej planéty (toľko, koľko je mimochodom v mojom rodnom meste Spišská Nová Ves).
Ako som postupne hopkala z jedného ostrova na ďalší, stretávala som miestnych rybárov, 'šoférov' lodí a helikoptéry, úradníkov, poštárov a predavačov, zisťovala som, že veľa ľudí robí viacero z týchto povolaní naraz. Ľudia tu nevenujú veľa času rozhovorom o počasí, lebo vedia, že je to zbytočné sa sťažovať na niečo, čo je tak premenlivé a čo sa nedá ovplyvniť. Keď som sa niekedy pozrela na more, videla som krásnu čistú modrú oblohu, no nad Faerskými ostrovami sa vždy ako zakliate zbiehali mraky a dažďu neustále viseli nohy. Keďže som nemala času nazvyš, rozhodla som sa nestrácať ho a spolu s mojou vernou nepremokavou bundou a Goratex topánkami sa vydať horami - nehorami objavovať túto turistami stále nepoznačenú krajinu. Mojimi, často jedinými, spoločníkmi mi boli ovce, čajky, útočiace miestne vtáky, pastierske psy a občas kôň.
Na nahryznutie zopár fotiek, ďalšie impresie čoskoro.