Potom, ako sme sa minulý týždeň zobudili do vojenského prevratu a všade bol chaos, situácia na chvíľu vyzerala normálne, no bolo len otázkou času, kedy sa napätie prelomí. Ako prvá reakcia ľudí bola mjanmarská tradícia vyháňania diabla a zla pomocou hluku. Každý večer o ôsmej tak začne orchester panvíc a hrncov a trvá aspoň pol hodinu. Ďalšou odozvou bol začiatok online občianskej neposlušnosti a vyhlásenie štrajkov v kľúčových odvetviach. A vyvesenie červeného prádla na balkónoch na znak podpory víťaznej strany NLD.
V uliciach Yangonu sa protesty začali v sobotu napriek tomu, že na celý deň vypli internet, aby zabránili zhromažďovaniu sa ľudí. Nikoho to neodradilo, všetci ihneď prešli na komunikovanie cez smsky a telefonátmi sa koordinovali na miesto protestu. Armáda v prvý deň nasadila desiatky policajných tímov, ale k žiadnemu konfliktu nedošlo. Práve naopak, protestujúci dávali policajtom, ktorí stáli v pozore, vodu a niektorí odvážlivci im za uniformu zastokávali aj ruže. Takto mierumilovne sa začali protesty, ktoré pretrvávajú aj napriek novovyhlásenému stannému právu (martial law), ktorým sa zaviedol zákaz zhromažďovania skupiniek s viac ako 5 ľuďmi a opätovne prijal zákaz večerného vychádzania, potom, čo sa na jeden deň zrušil.
V nedeľu sa protestujúci začali presúvať cez celý Yangon a zoskupovať na strategických miestach. Tisícky ľudí vyšlo do ulíc a skandovali pokriky za návrat k demokracii, prepustenie ich štátnej kancelárky, ktorú od prevratu nikto nevidel a o jednote. Tri vystrčené prsty, symbol protestov v Hong Kongu a susednom Thajsku, sa stali pozdravom protestujúcich Mjanmarčanov. Polícia pokračovala v dohliadaní a nezasahovala, iba ticho sledovala, aj keď napätie sa dalo krájať. Nikto totiž nevie, ako bude armáda reagovať, aké príkazy vydá a všetci sú si vedomí, že sa situácia môže kedykoľvek zvrtnúť, ako tomu bolo počas dvoch podobných protestov pred desaťročiami.
Mladí ľudia a študenti sú jednoznačne hlavnou pohonnou silou protestov, no postupne sa pridávajú učitelia, štátni úradníci, právnici, doktori, rušňovodiči, pracovníci v bankách a fabrikách. Zdravotnícke zariadenia sú iba v pohotovosti a úplne sa prestalo testovať na koronavírus. Nikto nechce pracovať pre armádnu diktatúru, hoci generáli sa všemožne snažia, aby všetko fungovalo ako zvyčajne. V telke beží propaganga o tom, ako vojaci navštevujú nemocnice a zametajú pagody a bežní ľudia cvičia v parku. O protestoch sa nič nespomína. Vcelku bizarná taktika, ktorá by fungovala počas minulých pučov, no v tomto čase sociálnych sietí a informácii je to skôr na smiech. Každý človek vie, že desaťtisíce ľudí je vonku v uliciach a že každým dňom odpor voči režimu narastá. V Yangone sa začalo jazdiť na motorkách, veľké cesty sú blokované ľuďmi a prostestujúcimi v autách a ja sa niekedy skôr cítim ako na festivale.
Ľudia sú združení proti spoločnému nepriateľovi. Medici sú v pohotovosti na miestach protestov. Dobrovoľníci rozdávajú vodu a občerstvenie a zbierajú odpadky po protestujúcich. Každý sa zapája, ako vie. Otázkou je, či a ako armáda zareaguje. Zatiaľ sa neprejavili, no keďže je vyhlásený núdzový stav a stanné právo, môžu akékoľvek svoje skutky odôvodniť. Nateraz sa obmedzujú k nočným raziám kancelárií víťaznej strany NLD a k zatýkaniu poradcov štátnej kancelárky a priaznivcov NLD. Ako toto píšem, tiež povráva, že sa s pomocou čínskych IT expertov snažia prijať zákon na zavedenie kybernetickej firewall a tým úplne kontrolovať a obmedziť slobodu prejavu na internete a prístup k internetu, aby zabránili šíreniu informáciách lokálne aj medzinárodne. Či je to pravda, uvidíme časom, no internet pravdepodobne zasa odpoja na víkend, na ktorý pripadá armádny sviatok, Deň Únie Mjanmarska, čo je vzhľadom na súčasnú situáciu dosť sarkastické.
A pre lepšiu predstavivosť, pridávam aj video z protestov, ktoré sa šíri sociálnymi sieťami a sumarizuje náladu v Yangone.
