Podľa oficiálnych čísel dobre. Od potvrdenia prvých dvoch prípadov 4 týždne dozadu, máme dnes oficiálne 119 nakazených, 6 ľudí sa vyliečilo. No 5 pacienti chorobe podľahli a viac ako 40000 ľudí je vo vládnych karanténnych zariadeniach - hlavne tí, ktorí sa nedávno vrátili zo susedných krajín - Thajska, Číny, Malajzie, kde pracovali a odkiaľ so sebou prinášajú aj vyššie riziko nákazy. Dokopy bolo testovaných 4600 ľudí, čo je menej ako 200 denne. Platí zákaz nočného vychádzania, zhromažďovať sa v skupinkách s viac ako 5 ľuďmi je trestné a štvrte, kde bývali pacienti sú totálne uzavreté. Ako tieto obmedzenia vplývajú na existenciu v meste, kde je pouličný život dušou spoločnosti a ľudia bývajú v úzkom kontakte so známymi aj neznámymi?
Príchod z Európy
Do Mjanmarska som sa vracala v polke marca, predtým, ako tu boli potvrdené prvé prípady. V lietadle do Yangonu nám rozdali formuláre, kde sa pýtali na moju cestovateľskú anamnézu za posledných 14 dní a pri imigračnej kontrole na letisku ma síce tím zdravotníkov trochu vyspovedal, no keďže Slovensko nebolo na zozname krajín, z ktorých cestujúci musia ísť do vládnej karantény (vtedy to z európskych krajín boli len Taliansko, Španielsko, Nemecko a Francúzsko), nechali ma voľne ísť. Žiadne odporúčanie, že by som pre istotu ostať v karanténe alebo aby som nikam po krajine necestovala. S takýmto prístupom som neverila, že sa po krajine, ktorá má viac ako 1000 kilometrovú hranicu s Čínou, nepotulujú neobjavené prípady COVID-19.
Dobrovoľná karanténa a radikálna zmena v spoločnosti
Zatiaľ čo ja som bola v bezpečí mojej dvojtýždennej dobrovoľnej karantény, situácia sa začala meniť. Letiská zakázali všetky komerčné lety, zastupiteľské úrady štátov začali evakuovať svojich občanov - cesta von aj do krajiny bola zablokovaná a veľa známych náhle odišlo. Slovensko nemá zastupiteľský úrad ani reprezentáciu v Mjanmarsku a tak som všetky novinky dostávala od českých bratov a sestier. S prípadmi pribúdali firmy, ktoré sa prispôsobovali práci z domu, zatiaľ čo donáškové služby mali práce vyše hlavy. Najvyššia politická činiteľka, štátna kancelárka, si založila účet na Facebooku, aby vedela promptnejšie komunikovať s verejnosťou a odporúčala všetkým ostať doma a šiť rúška. Dokonca natočila aj video, kde si 2 minúty umýva ruky. Asi aby išla príkladom...
Mýty o víruse
Predtým, ako sa v krajine potvrdili prvé dva prípady, vládni predstavitelia poskytovali všelijaké uistenia. Napríklad, že mjanmarská životospráva a strava je dôvodom, prečo je krajina odolná voči koronavírusu. Je jasné, že je to absurdné tvrdenie v krajine, kde štvrtina populácie žije na hranici chudoby. A práve preto je vypuknutie pandémie v Mjanmarsku hrozivé, lebo ľuďom chýbajú základné potreby. Na 50 miliónov ľudí je tu 200 pľúcnych ventilácií. Vo viacerých oblastiach je najbližšia nemocnica vzdialená 12 hodín cesty. Ostáva dúfať, že nejakým zázrakom sa podarí mať epidémiu pod kontrolou. No jeden mýtus sme asi vyvrátili. To, že sa vírus nešíri vo vysokých teplotách. Posledné dni máme najteplejšie obdobie v roku, denne sa nám teploty vyšplhajú medzi 37 a 40 stupňov. Práve v posledných dvoch týždňoch sa zdvojnásobil počet prípadov, no bude to aj tým, že konečne poriadne testujú.
Vládne opatrenia verzus podnikavá spoločnosť
Keď chýbajú jasné vládne nariadenia, Mjanmarčania sú zvyknutí spoliehať sa na seba a berú veci do vlastných rúk. Na uliciach sa objavili provizórne umývadlá na umývanie rúk, obchody svojvoľne buď predávajú cez okienko alebo obmedzujú počet ľudí v prevádzkach a merajú teplotu a striekajú dezinfekčný gél na ruky. Verené priestranstvá sa pravidelne dezinfikujú. Vláda v Yangone celoplošne nariadila zákaz nočného vychádzania od 22:00 do 4:00 rána a je trestné sa zdržiavať v skupinkách s viac ako 5 ľuďmi. Nie je jasné, či to platí pre rodinné stretnutia ani pre pouličný stánok na mojej ulici, kde bežne vidím sedávať viac ako piatich. Počas nedávnych 10 dní sviatkov mjanmarského nového roka, kedy ľudia zvyčajne oslavujú v uliciach a špliechajú na seba vodu (akákoľvek podobnosť s Veľkou Nocou je čisto náhodná), vláda zakázala všetky takéto oslavy a verejné zhromažďovania, odstavila verejnú dopravu, zavrela obchody a odporúčala ľuďom sedieť doma, čo väčšina aj dodržiavala. Yangon sa tak premenil na mesto duchov a raj pre cyklistov, ako som ja. Ako kompenzáciu pre ľudí, ktorí sú závislí na každodennom zárobku a ktorí pre obmedzenia ostali bez práce (napr. vodiči trojkoliek), vláda schválila prídel základných potravín a zľavu v používaní elektriny. Títo ľudia sa po skončení voľna vrátia zase na svoje tradičné miesto, lebo musia živiť svoje rodiny.
Ako sa to vyvinie ďalej? Nikto netuší. No jedno pozitívum je, že rozvojové organizácie a bilaterálne programy spolupráce sa sústredia na poskytnutie okamžitej pomoci zdravotníckym zariadeniam, vláde a vymedzili dodatočné financovanie pre občianske organizácie.
Ďalšie obrazovné momentky z môjho normálneho života v Mjanmarsku nájdeš na mojom Instagrame.
