Ovečky na turistickej trase
Stopom na pieskový pľuvanec
Potom, ako sme odišli do jablčného dôchodku a po oficiálnom uvítaní jesene spojenom so zabíjačkou, sme sa vybrali za tou trochou tepla, ktorú sme si ešte mohli užiť - na, paradoxne, najsevernejšie miesto ostrova. Farewell spit je pás piesku, ktorý sa tiahne na severovýchod a ponúka krásne túry popri pobreží s výhľadom, ktorý stojí za to. Novozélandské ministerstvo pre ochranu prírody sa veľmi nenamáha vytváriť priateľské trasy voči turistom. Problémom nie je to, že by trasy neboli vynikajúco značené alebo mapy dostatočne zreteľné, ale to, že trasy vedú cez lúky a pastviny, kde sa permanentne pasú ovce alebo kravy. Nás to potešilo, pretože to bolo znakom, že Nový Zéland dáva prednosť svojim zvieratám pred, často neohľaduplnými, turistami a ponúka svojim zvieratám tie najlepšie podmienky na pastvu - v samotnom srdci národného parku. Čo na tom, že sme museli prejsť cez zablatenú lúku, pomedzi výkaly, hlavne, že ovečky sa pasú a dávajú kvalitné mlieko a vlnu! Tieto blízke stretnutia so zvieratami nás inšpirujú a na našich cestách si nenechávame ujsť príležitosť ochutnať ovčí syr, či nepasterizované kravské mlieko. Sú to mňamky.
Kvôli túre popri pobreží sme vstávali o pol šiestej (teda skôr kvôli tomu, že sme stanovali na niekoho pastvine a báli sme sa, aby nás ráno neobjavili), o šiestej sme už putovali, čo sa nám vyplatilo pohľadom na krásny východ slnka ponad Farewell spit.
Pred nami bola dvojhodinová túra, ktorá zbehla ako nič a my sme len nemo obdivovali tú zvláštnu krajinu okolo nás. Dostali sme sa na pláž Wharariki, kde sme, len tak mimochodom, našli bazénik s tuleňmi, ktorí si z nás nerobili ťažkú hlavu a pokračovali vo svojej zábave. To nás iba uistilo v tom, že na Novom Zélande si nemôžeme byť istí, čo sa skrýva za najbližším rohom.
Do kolečka dokola, okolo hory
Pred týmto výletom sme pôvodne plánovali ísť na 5-6 dňovú túru, zvanú Wangapeka, no počasie nás odradilo a keďže sme boli varovaní, že ak dlhodobo prší, ľahko môže dôjsť k tomu, že nás rieka odreže z cesty a 6 dňová túra sa môže predĺžiť na neurčito, zmenili sme plány a vydali sa okolo hory Mt.Arthur.
2 dňová túra prekvapujúco zahrnula všetko možné: akciu vrtuľníka, klasické turistické chodníky, prekračovanie riek, stanovanie v závetrí na vrchole hory, varenie v luxusne vybavených chatách, výstup na Mt.Arthur, náhlu zmenu počasia ako to už na horách býva a putovanie tropickým pralesom nakoniec. Naše načasovanie nemohlo byť lepšie, ani keby sme to plánovali; hneď, ako sme zišli z vrcholu hory, začalo pršať, fúkať a zniesla sa hmla, takže vidieť na značenie terénu bol mierny problém. Podstatné bolo, že sme stihli výhľad z vrcholu, to že nás čakal zostup v hroznom počasí, bolo druhotné. Odmenou nám bola zohriata konzerva fazule a ryžovými chlebíkmi s lekvárom v chate. Našim zmrznutým žalúdkom nikdy nič nechutilo viac a nabudilo nás to na poslednú pol hodinku putovania, ktoré sa, akonáhle sme sadli do auta, skončilo obrovským lejakom.
Neviem sa dočkať, keď sa opäť oteplí natoľko, že bude možné stanovať a my budeme môcť objavovať národné parky viac a viac.
