Ólavsøka oslavy sa začínajú aj pár dní pred samotným dňom, koncertmi, výstavami, divadelnými predstaveniami a, z môjho pohľadu, jarmokom. Deň pred, do Tórshavnu prichádzajú všetci z okolitých ostrovov, aby si pozreli záverečné kolo národnej veslárskej súťaže, ktorú, keby to niekoho zaujímalo, vyhral Klaksvik, na smútok Tórshavnu. Pre mňa ako pozorovateľa to bola nuda, lebo som poväčšine nechápala, ktoré tímy práve súťažia a samotné etapy trvali tak minútu, takže som ani nemala veľmi čas si uvedomiť, o čo ide komu ide.
Čo bolo super pozorovať bolo ako sa všetci - mladí, starí, najmenší, muži, ženy sa počas týchto dvoch dní oblečú do ich národných krojov, ktoré sú ručne zhotované babičkami v rodinách a na ktoré síce pohundrávajú, že škrabú, no všetci ich s pýchou nosia. Faerčania sú na to, kým sú, kde sú a čo robia, veľmi hrdí. A po zhliadnutí ich polnočného spievania, kedy všetci ako jeden, spievali ich národné piesne, bolo silu ich národného ducha cítiť všade a my cudzinci sme z toho mali príjemné zimomriavky. Tá atmosféra sa slovami veľmi opísať nedá, ale ak by som to mala porovnať, tak by to bolo, hlavne jednotnosťou, k spievaniu fanúšikov po tom, čo naši vyhrali v hokeji. Len nádych a melódia piesní boli o dosť iné, rozprávajúce o ich ságach a charaktere ľudí. Pridávam nekvalitné videá tu a tu.
Celý Ólavsøka sa zakončil ich tradičným obrovským reťazovým tancom - tisíce ľudí držiacich sa za ruky, dvakrát doľava, raz doprava, no nech som sa akokoľvek snažila, stále som ostávala mimo rytmu - a to som mala dobrú polhodinu na jeho naučenie, počas ktorej jeden predspevoval a ostatní na tú melódiu tancovali.
Highlight môjho Ólavsøka bol, keď ma kamarát pozval navštíviť Faerčanku, s ktorou sa dal do reči počas túry okolo dedinky Eiði a ktorá nás oboch zobrala k jej známym, ktorí poznali celý Tórshavn a ich dom v centre mesta počas toho, ako sme tam boli my, navštívil faerský minister energetiky, pastor z priľahlej dedinky Hoyvík a veľvyslankyňa Faerských ostrovov z Bruselu. A tak sme si mohli pripiť a podebatovať s vysoko postavenými, no úplne normálnymi Faerčanmi, ktorí veľkodušne pohostili dvoch cudzincov, ktorých práve stretli.
