Výhľad zo skaly Sgurr
Na to, že je dlhý iba 5 míľ a široký 3, ponúka neuveriteľnú rozmanitosť: pláže, lesy, bažiny a skalu, z ktorej je 360 stupňový výhľad na všetko okolo. Zdalo sa, že permanentným obyvateľom jeho južnej pláže je oranžový býk, ktorý počas našich troch dní nezmenil polohu, akurát sa v piesku presunul o pár metrov. Popritom je Eigg obývaný 85 Škótmi, ktorí sa pravidelne stretávajú v miestom obchode v čase dodávky potravín a iných zásob a pomáhajú vykladať kamión. Pri objavovaní som, s mojím biednym orientačným zmyslom, pár krát stratila poňatie o smere a po výjdení z lesa som sa ocitla na neočakávanom konci ostrova. Na každom kroku sa pasú ovce a na pláž s čiernym pieskom sa dá dostať do pol hodinky. Okrem iného, sa na severnom konci ostrova nachádza spievajúci piesok, po ktorom, keď chodíte tak vydáva zvyky. A ževraj sa tam dajú vidieť aj tulene. Tie plánujem prísť pozrieť v lete, kedy prechádzky po pláži dávajú väčší zmysel.
Eigg má unikátny systém vytvárania elektriny, ktorý bol hlavným dôvodom, prečo som tam vlastne prišla. Ako prvý z okolitých ostrovov si ho domáci kúpili a ako prvý si domáci vytvorili vlastný systém produkovania elektriny, ktorý spustili do prevádzky vo februári 2008. Predtým si mohli dovoliť používať elektrické spotrebiče 3 hodiny denne za chodu dieselových generátorov. Luxus využívania elektriny kedykoľvek počas dňa, nepoznali. Preto keď sa im naskytla šanca umiestnenia obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by zabezpečovali nepretržitú dodávku prúdu, dali sa do toho. 4 veterné mlyny, tri hydroelektrárne a solárne panely; to je aktuálny stav, spolu s 96 batériami a 2 obrovskými dieselovými generátormi, ktoré slúžia ako záložný zdroj prúdu, keď vietor nefúka a slnko nesvieti.
Pocit súdržnosti a sila komunity na Eiggu sú úžasné, dala sa cítiť pri akýchkoľvek spoločných povinnostiach. Či už to bolo spomínané vykladanie potravín alebo pri získavaní peňazí na ich nový systém obnoviteľných zdrojov energie. Navyše, domáci si tento systém spravujú sami, mnohí boli vyškolení, aby si vedeli poradiť s problémami a závadami, aj napriek tomu, že predtým im technické záležitosti obnoviteľných zdrojov energie predtým nič nehovorili.
Chceli byť 100% obnoviteľní, ale časom prišli na to, že sa to 100% nedá zrealizovať. Sú však blízko, prvý rok používania si svoje energetické potreby pokryli z 95% obnoviteľnými zdrojmi, v čase sucha a nie veľmi slnečného leta to však klesá na 75-85%. Vyhrali viacero ocenení za energetickú efektivitu a znižovania ekologickej stopy (carbon footprint) svojho ostrova. Inšpirovali okolité ostrovy, ktoré zavádzajú veterné mlyny a solárne panely do prevádzky. A aktuálne sa pohrávajú s myšlienkou rozšírenia systému o prílivovú a odlivovú energiu a vybudovania vodného rezervoáru, ktorý by im poskytoval dostatočnú zásobu vody počas letných mesiacov, keď nezaprší a nezaprší. S týmito ambicióznymi plánmi som sa s Eiggom a jeho obyvateľmi rozlúčila, nie však na dlho, mám taký pocit.
Keď sme sa zbierali na odchod, na ostrov dorazil Brit Sean, ktorý sa práve v tomto momente snaží preplávať pobrežie z juhu Anglicka na sever Škótska a v ostrovnej čajovni, so svojím tímom, načerpával sily na ďalšie míle v mori (viac v jeho blogu http://www.seanconway.com/2013---swimming-britain.html). A na spiatočnej ceste sme všetci mohli pozrieť live show s delfínmi, ktoré nášu loď sprevádzali dobrých 20 minút. Niekedy mi príde neuveriteľné, ako veľa sa toho udeje za taký krátky čas, akým sú tri dni aj s cestou.
