Ľudia
Vo všeobecnosti by, podľa rozprávania, mali byť ľudia na juhu milší a otvorenejší, no podľa mňa, už na severe ostrova boli ľudia extrémne milí. Na juhu som však s tunajšími prišla viac do kontaktu, a preto sa prikláňam k všeobecnému názoru a dodávam, že ľudia na juhu sú extrémne pohostinní, v pohode a pomôžu, aj vtedy, ak im zaklopete na dvere domu a oni práve vyšli zo sprchy.
Krajina
Skromne poviem, že príroda bola prekrásna všade, kam som sa pozrela, na oboch ostrovoch. Na severe sme našli pár miest na kemping alebo piknik, ktoré mi vyrazili dych a boli buď na pláži obklopenej skalami, pri jazere, alebo s výhľadom na hory v pozadí, či more. Na juhu mi pripadá viac divokejšia, nedotknutejšia a čistejšia, asi to bude aj preto, lebo tu nie je také množstvo turistov a faktom aj ostáva, že na severe južného ostrova vyviera rieka, ktorej voda je podľa tunajších najčistejšou v celej krajine. Na druhej strane, severný ostrov je poriadne rôznorodý, okrem tropického pralesa, piesočných dún, pláží pre surferov, sa tam nachádzajú najväčšie, a pravdepodobne aj najdôležitejšie mestá krajiny, tradičné Maori miesta spojené s legendami a množstvo viníc, ovocných sadov a poľnohospodárskych, či už pestovateľských alebo chovateľských oblastí.
Spôsob života
Jednoducho povedané, sever= blízkosť mestského spôsobu života, juh=dedinky (aspoň tá časť, kde sa aktuálne zdržiavam). Z väčšiny miest na severnom ostrove sa dá, v krátkom čase, dostať do väčšieho mesta: Auckland, Rotorua, Hamiltom, Wellington, Nový Plymouth, jednoducho tam, kde máte pocit, že ste v meste.
Je pre mňa prekvapením, ako veľmi mi život na severe Juhu pripomenul moje prázdniny u babky na dedine (Slovinky, ak by to niekoho zaujímalo): vlastné pestovanie zeleniny a ovocia, chovanie kráv a ovcí, pitie surového mlieka, zabíjačky, otváracie hodiny dedinského obchodu - od dvanástej do štvrtej, kde stretnúť na ulici známeho človeka nie je vôbec umenie. Rozdielom je, a to mám na tomto mieste najradšej, že už po pár dňoch v susedstve, poznáte miesta (stánky popri ceste alebo garáže pri domoch), kde sa dá kúpiť čerstvé ovocie, zelenina, vajcia a všeličo, čo ľudia dopestujú vo svojich záhradkách a vychovajú v stajniach. Takto sa podelia z nadbytkom a zarobia pár drobných, lebo čudujsa svete, veci takto kúpené sú lacnejšie ako zo supermarketu a to sú k tomu bio. Naším obľúbeným sa stala "Pulsing Patch" jednej Švajčiarky, ktorá má všetko organicky vypestované a naposledy nám s obrovským entuziazmom darovala čudnú zeleninu, ktorú nazvala Yakhorn a ktorej chuť doteraz neviem opísať.
A nakoniec, dopravné značky ako: Pozor kačky, ovce, kravy, či kiwi vtáky nie sú ničím nezvyčajným na roznych miestach južného aj severného ostrova a spoločný problém predstavujú vačice (possum), ktoré sú evidentne v krajine neželané a ľudia ich vnímajú ako škodcov. Jedinečný prístup niektorých miest na Južnom ostrove predstavuje celkom dobrý biznis: podporujú ich chytanie (či zbieranie, ak sa jedná o mŕtve zvieratá) a za každú môžete zinkasovať 5 dolárov, aj tak sa dá zarábať, čo, vynaliezaví sú, to sa im musí uznať.
