Vchádzanie do dverí metra
Možno sa to na prvý pohľad zdá ako nekoordinovaná tlačenica, kde tí, čo vychádzajú absolútne nedávajú prednosť tým, čo vchádzajú, no po chvíli je to jasné ako facka: na zemi sú šípky, aby ľudia vchádzali do dverí metra zo strany a vychádzali zo stredu. Čiže zatiaľčo sa ľudia zboku tlačia do metra, cez stred z neho vychádzajú. Na začiatku veľmi mätúce, neskôr je to sranda sa tlačiť s nimi. Lebo iná možnosť nie je, buď ste s davom alebo proti nemu.
Zastavovanie sa na najnevhodnejších miestach
Ako na potvoru, keď sa ponáhľam, človek predo mnou zastane, lebo sa buď obzerá dookola, alebo pozerá na telefón (k tomuto je viac v ďalšom bode) alebo proste len tak zastane v najužšej uličke alebo pred vstupom na eskalátor, absolútne sa nezaújímajúc, či náhodou nebrzdí za sebou idúcich ľudí. Vtedy nastupuje Duìbuqǐ z mojej strany a pokus o pretlačenie sa...
Smartfóny vládnu Číne
Dá sa to pekne vidieť v metre, kde každý má v ruke smartfón a buď nieco číta, ťuká do hry alebo pozerá film a chichoce sa sám pre seba, alebo, v tom horšom prípade si zabudol slúchadlá a tak celý vozeň počúva s ním. Na toto som sa si už vcelku privykla, dočítala som jednu .pdf knihu a ašpirujem na dokončenie aspoň ďalších dvoch, pokiaľ budem tu, lebo čas strávený v metre je na to ako stvorený.
Eskalátor vs. obyčajné schody
No, aj keby bola pred eskalátorom akákoľvek zápcha ľudí, verte, že iba zopár fit jedincov sa oddelí a pôjde po schodoch, ktoré sú vedľa totálne prázdne.
Rozprávajú sa s vami, aj keď je evidentné, že nerozumiete
Stáva sa mi to hlavne na trhu; tak sa na mňa usmievajú, s tými milými malými očkami a niečo bľabocú po čínsky a ja, snažiac sa zachytiť nejaké kľúčové slová, celá šťastná odpovedám, tou najmizernejšou čínštinou, že odkiaľ pochádzam (fakt iba tušiac, že spomínali 'guó' =krajina). A tak im poviem Sīluòfákè a oni bľabocú ďalej, až kým im nepoďakujem a neodídem s pocitom, že aj tak som nerozumela, čo odo mňa chceli. Hlavne, že sa obe strany na seba usmievame.
Obchodnícky duch, to je ich nepopierateľná črta
Každý deň ma prekvapí, že na mieste, kde jeden deň stál stánok s čerešňami (ktoré sú mimochodom práve v kurze), o pár hodín je tam človek, čo praží klobásy a k večeru si tam rozloží stánok tetuška s pančuchmi. Nekonečné omieňanie stánkov dodáva štvrti, kde bývam svoje čaro a či je to skoro ráno, alebo v noci pred zatvorením metra, nikdy sa nemusím báť, že by som nenašla nejakú maškrtu na cestu domov.
Červená- zele.. Run!
Doprava na križovatkách ma fascinovala celý týždeň, keď som zistila, že akékoľvek cestné pravidlá tu nemajú miesto. Oranžová tu asi nefunguje, lebo po červenej hneď nasleduje zelená. Keď ideš pešo, ponáhľaj sa; keď si auto, trúb a choď - chodci, nechodci pred tebou; a keď si cyklista, nájdi si svoju cestu pomedzi ľudí a autá a nezabudni pri tom trúbiť tiež. Organizovaný chaos, čo viac k tomu, ale zatiaľ som nevidela žiadnu nehodu a je fakt, že rýchlosť na cestách je nízka, preto aj chodci majú férovu šancu prejsť bezpečne cez trojprúdovú cestu bez semafóru.
Toľko na začiatok. Mám však pocit, ze zoznam zďaleka nie je kompletný
