Cestou do slonej rezervácie, hodinu a pol od Chiang Mai v Thajsku, nám náš sprievodca Prom pustil dokument o tom, ako sa so slonmi zaobchádzalo v minulosti a načo boli využívané. Ťažké práce v drevopriemysle, vojny, cickusové predstavenia - to boli tradičné slonie povolania v niekdajšom Thajskom kráľovstve. My však smerujeme do rezervácie, kde sa nachádza 69 slonov, ktoré boli od týchto činností zachránené. Nikto tu na slonoch nejazdí, návštevníci a dobrovoľníci sa so slonmi prechádzajú, kŕmia ich, kúpu ich alebo ich len pozorujú z vyhliadkovej plošiny. Pár kilometrov pred naším cieľom, the Elephat Nature Park (ENP), však vidíme cez cestu prechádzať osedlané slony s turistkami na ich chrbtoch. Od skončenia vojen v kráľovstve Siam a uvalením zakázu na využívania slonov na prácu v lese, je turizmus jediný biznis je v Thajsku, kde slony stále 'pracujú'.
Slony sú maškrtníci
Hneď po príchode, nám Prom ukazuje na košík s ovocím a zeleninou a povzbudzuje nás, aby sme nakŕmili slony, ktoré sa medzitým priblížili k vyhliadkovej plošine. Neprekračujte červenú čiaru, varuje nás a my sa pomaly osmeľujeme strkať ovocie do sloních chobotov, ktoré na nás funia a nenásytne si berú ponúkané kúsky. Každá skupinka slonov má určený čas, kedy prichádza k plošine na kŕmenie, aby sa predošlo konfliktom medzi slonmi, ktoré sa medzi sebou nemajú radi. Toto kŕmene je iba predjedlo, kúsky dyne, tekvice, kukuricu a ananás sú len zlomok toho, čo slony cez deň zjedia. Tieto 3 až 5 tonové zvieratá prejedia väčšinu svojho dňa. V ENP je množstvo dobrovoľníkov, ktorí slonom pripravujú pravidelné porcie. Základ stravy tvoria bambusové prúty, ovocie a zelenina rôzneho druhu. Popri 150 - 300 kg potravy, ktorú denne skonzumujú, vypijú okolo 150 litrov vody. Naštastie, cez park tečie rieka a tým majú slony o svoj pitný režim postarané. Pre staré slony, ktorým zuby už neslúžia sme spolu s dobrovoľníkmi pripravovali špeciálne ryžové gule s banánmi, ktoré obsahujú pre nich nutný proteín. V džungli by sa tieto slony nedožili vysokého veku, keďže by si len ťažko hľadali mäkkú potravu, ktorá by im zabezpečila potrebné živiny.
Tréning slonov
Každý slon má svojho trénera, mahúta, ktorý sa o neho stará. Mahút má svojho slona stále na očiach, kdekoľvek ide slon pri svojej prechádzke, mahút ho nasleduje. Slony, hoci sú to najväčšie cicavce na svete, sa ľahko vyplašia, a preto na všetkých miestach, kde slony prichádzajú do styku so stovkami turistov denne, musia byť na to vytrénované a mahúti musia byť schopní kontrolovať správanie svojho slona. V Elephant Nature Park mahúti používajú jedlo a pochúťky, aby svojich slonov naučili poslúchať na ich povely a aby si získali sloniu dôveru, no tradične sa sloníčatá, ktoré sa cvičia ľahšie, trénovali (a v mnohých parkoch ešte stále trénujú) už od mladého veku, krutým spôsobom - priviazaním reťazami o kolík bez možnosti pohybovať sa. Vo videu, ktoré sme pozerali v autobuse sme videli živé zábery takýchto tréningov, ktoré často trvajú týždne a odôvodnene sa nazývajú Breaking Spirit - lámanie ducha (Phajaan). Počas tohto tréningu sú slony vyhladované a tréneri ich drevenými palicami s kovovými hákmi (ankus) udierajú do najcitlivejších miest na ušiach a na temene lebky, aby ich naučili poslúchať a zo strachu rešpektovať. Získanie slonej dôvery prirodzeným spôsobom trvá omnoho dlhšie ako Phajaan a preto, majitelia parku, ktorí vnímajú svojich slonov ako zdroj príjmov, nechcú strácať čas a volia Phajaan na tréning svojich slonov. Palica, ankus sa potom bežne používa v sloních parkoch pri jazdách na slonoch, čo turisti často prehliadajú, a pri cirkusových predstaveniach.
Puto medzi mahútom a slonom
Na rozdiel od ich afrických príbuzných, slony v juhovýchodnej Ázii sú, v starostlivosti mahútov, domestifikované už stáročia. Tým, že mahúti so svojimi slonmi trávia väčšinu svojho času, kŕmia ich, ošetrujú, kúpu a prechádzajú sa s nimi a jazdia na nich (ak pracujú v parku, kde to ešte stále praktizujú), dôkladne poznajú ich povahu a potreby. Slon sa podoble ako človek, dožíva v priemere 70 rokov a preto si mahút takýto vzťah vytvorí len jeden na celý život. V súčasnosti je pre mahútov v Thajsku viac bežné, že svoje slony nevastnia, sú to skôr pracovníci v parkoch a preto toto tradične jedinečné puto nie je vytvárané na celý život a so zmenou zamestnania, mahúti zmenia aj slony. V ENP je väčšina mahútov zo susedného Mjanmarska keďže sa táto rezervácia nachádza blízko hraníc a mnohí emigrujú do Thajska s nádejou na lepší život a nájdenie práce a hoci často nevedia lokálnu reč, so slonmi sa komunikovať naučia bez problémov. V parku strávia väčšinu svojho času pozorovaním svojich slonov a ubezpečovaním sa, že im ani nikomu naokolo nič nehrozí a tí šikovnejší si popri tom vyrezávajú svojich slonov z dreva a predávajú svoje diela turistom v ENP obchode so suvenírmi.
Žena mahútom? Nepredstaviteľné!
V minulosti bolo toto povolanie výlučne vyhradené pre mužov a generačne sa dedilo z otca na syna. To však neplatí pre zakladateľku Sangduen Chailert (Lek), ktorá sa tým, že jej nebolo dovolené pracovať ako mahút, stala akousi ambasádorkou pre humánnu starostlivosť o slonov. Lek trénuje mahútov v severnom Thajsku a susednej Kambodži a Mjanmarsku, aby boli schopní svojim slonom poskytnúť nutnú starostlivosť a postarať sa o nich, keď sa im niečo stane. Napriek tomu, že v jej parku sú síce všetci mahuti muži, nadobudla som dojem, že Lek je vo všeobecnosti rešpektovaná a tým, že aktívne iniciuje záchranu slonov a ich etablovanie do života, rúca stereotypy a zaužívané zvyky tejto spoločnosti. No potom som sa dozvedela, že hoci je Lek medzinárodne rešpektovaná, v rodnom Thajsku to nemala jednoduché: jej rodina ju kvôli jej odušnevnenosti zachraňovať slony poprela a Thajský úrad pre cestovný ruch ju zaradil na čiernu listinu. Napriek všetkým problémov, Lek je odhodlaná pokračovať a jej príklad zachraňovania slonov povzbudzuje ďalšie ženy, aby svojimi schopnosťami sa zaangažovali do vytvárania lepšieho prostredia pre slonov nielen v Thajsku. Naša sprievodkyňa Apple taktiež odišla od svojej rodiny, ktorá využíva slony na jazdenie a asistuje Lek v jej poslaní.
Šéfuje sloníča
Počas prvých rokov života sloníča je závislé na matke, ktorá ho spolu so stádom pestúniek všade nasleduje. V ENP sa dohromady narodilo 6 sloníčat, Navann (4 roky), Chang Yim (7 rokov), Dok Rak (pár mesiacov), Yindee (3 roky), Dokmai (3 roky) Faa Mai (7 rokov) a každé má okolo seba skupinku 6 až 7 sloníc, ktoré sú pripravené chrániť si svoje sloníča, ak by sa medzi sloníčatami vyskytla nevraživosť. V džungli by matky a pestúnky za sloníča položili vlastný život, keby mu hrozilo nebezpečenstvo. Niektoré stáda sú so sloníčaťom tak emočne spojené, že sa ževraj stáva, že okrem matky, aj ďalšie slonice začnú produkovať mlieko pre nasýtenie mláďaťa. V parku sme tiež videli matky spozornieť, keď sa priblížila iná svorka so svojím sloníčaťom, no sloníčatá sa spolu skončili hrať v blate a k žiadnej roztržke nedošlo. Samce v 13 rokoch opúšťajú matku a svoju svorku a zdržiavajú sa s ostatnými samcami vo vyhradenej časti parku. K samiciam sa vracajú iba, keď nastane čas párenia.
Prechádzky so slonmi
Po tom, ako nám Prom dá inštrukcie, ako sa správať v prítomnosti slonov, ideme na prechádzku po rezervácii, ktorej pozemok bol darovaný rodinou amerických filantropistov. Aktuálne rezervácia nepríjma nové slony, aby sa príliš neobmedzoval priestor slonov, no Lek sa snaží, aby sa okolité tradičné slonie parky ponúkajúce jazdu na slonoch, podobne pretransformovali na slonie rezervácie. Prechádzame popri kŕmiacej plošine, kde turisti kŕmia ďalšiu slonov so 4 mesačným mláďaťom. Odrazu si to jeden zo slonov typickou kývavou chôdzou namieri k parkovisku a jeho mahút má čo robiť, aby ho dyňou prilákal späť. Slony už takto zničili pár áut a motocyklov, hovorí nám Prom, pre nich sú to hračky, baví ich búchať po nich chobotmi, alebo si na ne sadať. Nadobúdam dojem, že slon je také veľké večné dieťa, ktorého stačí niečím zamestnať a bude spokojný.
Pokračovanie v druhej časti, kde sa dozviete, realitu o súčasnom stave slonieho 'priemyslu'. Moja rada pri návšteve krajín juhovýchodnej Ázie: dajte si tú námahu a podporujte parky, ktoré namiesto jázd na slonoch ponúkajú zážitky v ich prirodzenom prostredí a nepoužívajú drsné praktiky na sloní tréning.
