14.2 Ubud, ostrov Bali, Indonézia
Asi som to ešte nespomínala, ale včera som si chcela požičať skúter a bola som odmietnutá majiteľom, lebo neveril mojim jazdeckým schopnostiam. Pravdupovediac, ani ja si po tomto veľmi neverím a trochu pochybujem, či skúter zvládnem. No na druhej strane, iná možnosť tu ani veľmi nie je, ak chcem preskúmať odľahlé časti Bali...
15.2 Hanoman Street, ostrov Bali, Indonézia
Tak a už mám Snoopyho - červený skúter, s červenou prilbou. Trošku zmätkujem, ale nie je to také zlé, ako som očakávala. Nikto ma nepýtal, či na tom viem jazdiť, ani nikto nekontroloval, či bezpečne odfrčím preč. 300 000 IDR (20 EUR) na 10 dní je cena ako ušitá.
16.2 niekde na západ od Ubudu, ostrov Bali, Indonézia
Už som stihla mať nehodu na motorke - v lese, kam som zablúdila, lebo som chcela ísť na pláž. Bol tam retardér a ja som prudko pribrzdila a zvalila sa s motorkou nabok. No nevadí, mám odretú ľavú nohu, ale našla som pláž, kde som sa konečne okúpala, hoci musím povedať - more je tu poriadne zasvinené odpadkami.
23.2 Terasa v Air Sanih, s džúsom z dračieho ovocia, čakajúc na Gado Gado, ostrov Bali, Indonézia
Dorazila som na sever - a ani to nebolelo, iba ma trošku opršalo (práve niekde v záhrade spadol kokos, som rada, že som pod ním nebola). Jazda na motorke je fajn, aj by som si užila scenériu naokolo, ale keď mi prší od očí, veľmi nemôžem. Ešte k tomu mám pocit, že môjmu motoru sa do kopca veľmi nechce, ale dúfam, že ma dovedie späť do Ubudu.
2.3 Bajava, ostrov Flores, Indonézia
Neviem, čo som si myslela, ale v Bajave nemajú izby (tie najlacnejšie samozrejme) sprchy ani teplú vodu. Na tieto dve veci som sa počas tejto upršanej cesty tešila, no nedostanem ich, je tu len taký kýbeľ. Desí ma predstava, že keď pôjdem naspäť do Labuan Baja, bude ma opäť sprevádzať takýto vytrvalý dážď, ktorý som dnes občas prečkávala s miestnymi v chatrčiach. Pri jednej z takýchto príležitostí som stretla Čecha Mira, ktorý sa vracal, odtiaľ kam ja smerujem. A dala som deťom čokoládu - 100% kakao, takže im nechutila a veľmi okato ju vypľúvali.
3.3 Moni, ostrov Flores, Indonézia
Dneškom mi karma vynahradila včerajšok, bol krásny deň a pršiplášť som vytiahla len na pár minút, aj to zbytočne. Aj som sa v mori vykúpala, aj som si dala mňam obed v lokálnom warungu [hostinec], aj som trúbila na deti, ktoré s nadšením na mňa pokrikujú 'Hej Mister' a aj som sa dala do reči s domácimi pri dvoch zosuvoch pôdy na ceste z Ende do Moni. Pri poslednom mi Andy a jeho kamoš zariadili, aby mi domáci preniesli motorku cez blato a ukecali ich, aby odo mňa nepýtali 50 000 za ich pomoc, čo od cudzincov pýtali (hoci by som to rada spravila) a dohodli sme sa, že v Moni pôjdeme na pivo.
8.3 U Kornélia, Labuan Bajo, ostrov Flores, Indonézia
Rany z pádu na motorke už vyzerajú lepšie, poctivo si nanášam čerstvo odtrhnuté aloe vera z Kornéliovej záhrady. Včera sme sedeli s domácimi v prístave, kde nám hrali na gitare potom, napriek tomu, že im Chris praskol jednu strunu, keď sa mi ju pokúšal naladiť. Moje posledné pivo Brussels Beer Project padlo, keď som otvorila Deltu, teplú a nepiteľnú: nikto ju so mnou nechcel piť (prečo asi), no ja som aspoň mala dobrú spoločnosť.
10.3 Lion Air, sedadlo 29D
Smerujem do Jakarty, kde sa stretnem s Nat a odtiaľ ideme na Sumatru. Práve milým hlasom oznámili, že držanie a prevážanie drog je nelegálne a trestá sa smrťou. Povzbudivé, dúfam, že mi nikto nešupol nič do ruksaku.
29.3 U Couchsurferov Rini & Roya, Bogor, ostrov Java, Indonézia
Prebývam u Rini a Roya, ktorí sa kvôli mne ulievajú z práce, hoci mi tvrdia, že majú flexibilnú pracovnú dobu. Asi tam veľmi nič nerobia, keď si to môžu dovolit, obaja robia v bankách. Inak, keď je v profile couchsurferov napísané, že private room, vôbec tomu netreba veriť - ani raz sme to s Natáliou nezažili, asi to súkromie tu vnímajú inak. Raz sme mali 'súkromnú izbu pre 2 osoby' a to sme sa s Natáliou tlačili na jednej posteli a o pol 3 nás budili šialené kohúty, potom chrochtajúca stará mama a neskôr nekonečne-zvoniaci budík. Stále to ale bolo lepšie ako u Eriky, kde sme spali na zemi vedľa zaparkovaných motoriek, na deke s motívom Tweety a kvalitne nás štípali komáre.
27.4 Niekde na ceste do Mrauk U, Barma
V buse sme traja cudzinci: ja a 2 Francúzi (pár) a na každom čekpointe nám kontrolujú pasy, teda iba keď sme vstupovali a vystupovali z Rakhine štátu - musím si vygúgliť, čo sa tam deje. Teraz som si objednala opekanú ryžu a dúfam, že zákruty už skončili a ja tú ryžu neuvidím druhýkrát. Ozaj, novinky z mojej strany: vyzerá to, že náš bus vymieňa pneumatiky, teda, nie žeby sa na tom nejako pracoval, ale nemáme jednu z dvojice zadných pneumatík a tak predpokladám, že s tým (kvôli tomu) niekto niečo robí. Mohla som si z busu zobrať aspoň svoju knihu, no nebola som taká predvídavá a tak tu teraz sedím a okrem písania nemám, čo robiť. Ešte mám možnosti:
Prechádzať sa hore-dole 20 metrov
Čítať si na mobile
Íst sa niekde umyť, lebo cítim sa, že smrdím
Vrátiť sa k autobusu a počkať, kým mi niekto otvorí dvere, aby som si vybrala knihu alebo šla spať na sedadlo
Sedieť a kukať na ľudí.
Už nás zavolali k busu, no stále čakáme a stále nám chýba koleso.
7.5 Niekde na ceste k thajským hraniciam, Barma
Snáď nás náš mad man driver, ktorý veselo prefrndžal 60 popri značke 30, v celosti dovedie do Htee Ktee a ja dostanem pečiatku do pasu a budem sa snažiť dostať do Bangkoku ešte dnes. Sme zase v oblasti, kde sa ešte prednedávnom bojovalo, v štáte Karen, videla som ľudí s AK47 na pleciach, akoby sa nič nedialo, ale tak veľmi sa nebojím, snáď je tu už dostatočné prímerie a ľudia sú znova mierumilovní.
27.5 Cesta do Mandalay, Barma
Sedím v buse do Mandalay, viac-menej sme načas, vyzerá to tak. Loď do Baganu nakoniec v soboty nepremáva, ale to nevadí, lebo mám šancu vidieť Mandalay. Loď bude na pláne v nedeľu, asi, uvidíme, tu som v plánovaní flexibilná. Hrá nám tu veľmi vianočná pop hudba, máme aj telku, celý interiér je nejaký veselý, vysvetielkovaný a farebný. Mám nejaké úzke sedadlo v porovnaní s týmí okolo, teta vedľa mňa chrúme slnečnicové semienka, z ktorých šupka práve skončila na mojej nohe.
28.5 Mandalay, 3:00 ráno, Barma
Prvá skúsenosť s jedlom v Mandalay je otrasná: doniesol mi (taký chlapec, ktorý evidentne nenávidí svoju robotu, ale budiš) rezance, studené a posypané nejakým umelým práškom, tak som mu to vrátila, že mi to nechutí. S ľútosťou spomínam na svoje banány, ktoré som zabudla v autobuse, dúfam, že ich niekto nájde, kto si ich bude vážiť. Cítim, že telo je ešte unavené, ale vďaka 'mňam' 3v1 káve som hore. Ešte aj čaj v tejto putike chutí ako mydlová voda. No nič, som zvedavá, čo mi Mandalay ponúkne, odtiaľto to môže ísť už len hore. Sedím pri stole s 2 Mjanmarčanmi, 'rozprávame sa'. Zlatí sú, jeden z nich mi zaplatil za to moje Nescafé.
29.5 na lodi Mandalay - Bagan, Barma
Dorazili sme do ďalšej dediny, teda, skôr to vyzerá, ako breh lúčky, kde čakajú domáci na nalodenie. Stav na lodi: 8 cudzincov a asi 50 domácich (hrubý odhad). 2 Francúzi, ktorí doteraz spali. Jedna Nemka, ktorá nadväzuje kontakt úsmevom a vyzerá, že by sa aj prihovorila, ale nevie ako. Jeden chalan je veľký asociál a dvaja amíci na druhej strane lode sa už rozprávajú s domácimi. Mali sme už 3 zastávky, na jednej z nich žena hodila po Cameronovi zväzok banánov, keď jej povedal, že si ich chce kúpiť a nevydala mu z jeho 5000 Kyat [4 Eur], ktoré jej hodil naspäť, takže to boli najdrahšie banány, aké som kedy jedla.
10.6 Tam, kde som začala: Garden Sunshine Guesthouse, Bantayan, Filipíny
Moja misia nájsť bankomat nebola až taká úspešná, keďže v Bantayan 'city' sú 2 bankomaty (podľa Googlemaps 4, no tie ďalšie sa mi nájsť nepodarilo) a ani jeden nevydáva z Mastercard. Ešte šťastie, že som mala pri sebe eurá, lebo inak by som ostala trčať na tomto ostrove. Zato som spravila pár fotiek a užila si zopár slnešných lúčov, ktoré už odchádzajú - následok môjho rozhodnutia cestovať v sezóne dažďov. Mala som však mňam palacinky a pučím mango shake, ktorý mi až tak veľmi nechutí. Nemysliteľné, žeby som sa predsalen prejedla manga, už ho jem druhý mesiac?
Pokračovanie na ďalších cestách...
