Vstať ráno, pred brieždením už nie je nič mimoriadne, dať si toast s avokádom a syrovou nátierkou (zdôrazňujem to preto, lebo fakt, že na Slovensku sa nedá kúpiť čerstvé, práve dozreté avokádo, prispel k tomu, že ani po 8 týždňoch avokádových raňajok, sa mi ešte nezunovalo) nakŕmiť sliepky a vypustiť ich, nech si behajú po celý deň, odchod do práce. Míting za brieždenia, kde nám supervisor kladie na srdce, aké je dôležité, aby sme zbierali jablká dvoma rukami, naštartovať si traktor, iPod do uší a hor sa do zbierania jabĺk počas nasledujúcich 9 hodín. Monotónnosť tej práce ani nebudem opisovať, je to presne také, aké si každý predstavuje.
Po práci hodiť reč s kamarátmi, spolutrpiteľmi, o tom, aký je (ne)zmysel tejto práce a potom nezabudnúť naplniť fľaše pitnou vodou, keďže z nášho kohútika tečie iba dažďová voda, ktorú je ale, podľa nášho domáceho, úplne nezávadné piť. No radšej to nerobíme. Skontrolovať, či sa nám do pasce chytila myš, kuk do kurníka, koľko vajec nám Remi, Ish a Heňa dnes zniesli, dať si sprchu a doma vyrobené super sladké rosé u nášho domáceho. Narúbať drevo, pripraviť cesto na pita chlieb, založiť oheň, veď predsa sa už zozimnieva, večera a pečenia chleba, popritom hranie už dva dni rozloženého Scrabble. Zatvoriť dvierka na kurníku, pozrieť na hviezdy a spať. Nuda? Nie - čosi iné a pre mňa vyhovujúce, uvedomujúc si, že to samozrejme nie je na celý život a že na Nový Zéland som prišla, pretože som chcela skúsiť a vidieť niečo nové. Popritom objavujem krásy okolia, kúpem sa v 5 stupňovej vode a trávim Veľkú Noc na trhu.
Mám trochu iný pohľad na život, som sebestačnejšia a viac sa napríklad zamýšľam nad otázkou, prečo by som mala niečo kupovať v supermarkete, kde netuším, čo sa mi do jedla namiešali, keď si to môžem zaobstarať inak. Pol roka dozadu by mi to ani nenapadlo a všetko, čo potrebujem, by som si priniesla z Tesca. No na mieste, kde sa to dá, prečo nenakupovať na desiatich rôznych miestach? Ovocie z Pulsing Patch, zelenina od ľudí z harekrišny, všetko organicky vypestované, mäso od "bravčovej tetušky", chlieb upečený doma, vajíčka od vlastných sliepok a čerstvé kravské mlieko z novootvoreného automatu, no a až ten zvyšok z obchodu. Človek by si myslel, že to zaberá kopec času, no pri troche plánovania, sa to dá zrealizovať a nadôvažok, nie je nad konverzáciu s lokálnymi za priateľskej atmosféry.
S odstupom času, po 7 týždňoch zbierania jabĺk pre sady, ktoré si našu prácu vážia na úrovni minimálnej mzdy, môžem zhodnotiť, že si takýto usadlícky spôsob života neviem predstaviť inde ako tu. Ale na druhej strane, predtým som väčšinou žila v mestách a ako študent, čo vôbec nie je zložité a tak nemám právo nič hodnotiť. Aktuálnou vzrušujúcou zmenou je prechod od zberu jabĺk k zberu viniča. Prevratné porovnanie týchto dvoch robôt príde čoskoro...
