Po roku abstinencie a návrate do reality z ázijského šialenstva sa s facebookom opäť stretávam na každom kroku. V Číne som úplne zabudla, že existuje a namiesto toho som si zriadila Wechat konto, ktoré sa tam, spolu s QQ, používajú na vytváranie a udržiavanie sociálneho kontaktu, dokonca aj v profesionálnom živote. Kedykoľvek som sa pozrela na obrazovku človeka zabratého do online chatu, videla som jasno-zelené bublinky s čínskymi znakmi, ktorým som nerozumela. Wechat pre mňa fungoval ako messenger, namiesto smsiek, keďže vybavenie čínskeho telefónneho čísla si vyžiadalo dva týždne a všetko moje odhodlanie. V týchto čínskych aplikáciách síce neexistuje facebookovská stena, no ľudia si môžu vytvoriť svoj profil a keď sa nudia môžu si nové sociálne kontakty nájsť vylovením fliaš z mora so správami v rôznych jazykoch (prekvapivo veľa v arabčine) alebo zatrasením telefónu, aby sa spojili s ďalšími ľuďmi, ktorí práve v tomto momente trasú telefónmi.
Dá sa teda v Európe, kde sa zatiaľ Wechat s týmito mierne absurdnými spôsobmi hľadania kamarátov, v dohľadnej dobe určite neuchytí, prežiť bez Facebooku a nežiť anti-sociálne?
Prečo by som si konto založila znova?
To je jednoduché; kvôli kontaktom a informáciám, kde sa ľudia nachádzajú. Asi nie je prekvapujúce, že veľa ľudí, vrátane mňa, nie je ochotných poskytnúť svoj e-mail hneď po prvom stretnutí, ak ste si práve "nesadli". Keď ma jeden Číňan požiadal o kontakt po krátkom rozhovore v metre, nedala som mu e-mailovú adresu, ale bez problémov som mu povedala môj Wechat nickname. Akosi psychologicky, sociálne siete sú pre mňa menej osobné ako e-mail. Na druhej strane vedieť, že moji priatelia sa nachádzajú v tom istom meste ako ja, nie je na škodu a rozhodne prospieva udržiavaniu kontaktov.
Takisto, z praktických dôvodov je facebook dobrou platformou všetkých noviniek a správ, čo sa deje vo svete a komprimuje informácie, ktoré sa zídu pri hľadaní nového miesta na bývanie či partnera na lezenie. A to nevravím o tom, koľkokrát som sa chcela zúčastniť súťaže alebo požiadať o vzorku niečoho zadarmo, no bez facebook konta to nešlo (to sa ale ozývala moja nátura, že všetko, čo je zadarmo sa oplatí získať, prakticky som to k životu samozrejme nepotrebovala).
A prečo nie?
V živote bez facebooku mám odrazu veľa voľného času a môžem ho vypĺňať aktivitami, ktoré som nepraktizovala keď som si ešte pravidelne prehliadala stránku s novinkami. Leziem, fotím, píšem, čítam, pozorujem ľudí zabratých do ich života kdekoľvek na svete sa nachádzam, alebo sa skutočne sústredím na to, čo práve robím, bez toho, aby som pociťovala nutkanie kontrolovať, či mi niekto neodpísal alebo nekomentoval moje fotky. U mňa osobne, facebook spôsoboval to, že som mala pocit, že musím ľuďom odpovedať v krátkom čase, lebo inak by malli pocit, že ich ignorujem. Veď predsa, keď mám čas na aktualizáciu statusu, potom musím mať čas aj na odpísanie na správu, nie? Bez facebooku je môj osobný život viac anonymný a môj okruh priateľov menší, no zato viac reálny. A možno nemám široký prehľad o tom, čo sa deje vo svete a v živote iných ľudí, na druhej strane však podrobnejšie poznám to, čo ma zaujíma a tých, na ktorých mi záleží.
Z času na čas mi hlavou prebehne myšlienka, že sa na facebook vrátim, lebo má svoje pozitíva. No potom si predstavím tie nasledujúce hodiny strávené vytváraním profilu a hneď ma to prejde.
Poznámka: Článok bol vytvorený s potrebou zamyslieť sa, či a ako môžem facebook využívať bez toho, aby mi nezačal zasahovať príliš do života. S ohľadom na toto, prosím, komentujte. Alebo aj nie.
