Hneď ako som mala spoločnosť na objavovanie, Elia z Arizony, naše cesty postupne viedli na ostrovy Waiheke, Motutapu, Rangitoto a Motuihe.
Waiheke je vínový rezort, kde sa dajú ochutnávať vína, ale my sme na to nenašli tie pravé miesta. Náš kemp však bol v blízkosti viníc, tak sme sa aspoň porozprávali sa s lokálnymi vinármi. Nový Zéland má dobre vymyslený systém miest na stanovanie v celej krajine, ktorý spravuje Department of Conservation a miesta sú super vybavené, od základných s toaletami, cez miesta s elektrinou a teplými sprchami. Pretože sme ešte nevedeli, ako celý systém funguje, našu prvú stanovačku sme mali na Waiheke zadarmo. Oplatili sme to však spoločnosti, presnejšie stanujúcim deťom okolo, a to horúcou čokoládou. Waiheke kemping je populárny pre rodiny s deťmi a ich stany sú obrovské, vybavené kempingovou kuchyňou, jedálňou, grilom, sušiakmi na bielizeň a ďalšími možnými vecami.
Na stanovačku v Home Bay na ostrove Motutapu sme najskôr museli šľapať 10km, krížom cez ostrov Rangitoto a stádo kráv, ktoré okupovali náš chodník, ale vyplatilo sa to, mnohonásobne. Home Bay je jedno z najkrajších miest na kemping, aké som kedy videla, s prístupom k moru hneď za stanom a krásnym zálivom, kde sa dá len tak sedieť a pozorovať západ slnka nad Aucklandom. Cestu naspäť sme si taktiež museli odkráčať, keďže náš trajekt odchádzal z Rangi. Medzi týmito ostrovmi je maličký most, ktorý predstavuje spojenie dvoch úplne odlišných svetov. Zatiaľčo Motutapu je pokrytý pastvinami a lúkami, Rangitoto je vulkanický ostrov, na ktorom nežije nič a je známy kvôli výstupu na jeho vrchol s jeho krásnym 360° výhľadom a jaskyniam, vytvorenými lávou. Potom, čo sme toto preskúmali sme sa nalodili na trajekt a vrátili sa späť do civilizácie.
Na ďalší ostrov, Motuihe, sa dá dostať trajektom len trikrát do týždňa mimo sezóny, tak sme tam boli "nútení" ostať 3 noci. Okrem jednej chaty, kde bývajú rangeri spravujúci ostrov a mini informačného stánku, kde sa dá kúpiť voda a zmrzlina sa na ostrove nenachádza nič. Motuhie je populárny cez víkendy, kedy Aucklandčania na vlastných lodiach prichádzajú na pláž, cez týždeň sa ostrov vyprázdňuje, a preto sme na začiatku týždňa ostali s pár rybármi a jednou rodinkou na ostrove sami. Ostrov je malý a dá sa prejsť celý za pár hodín a je jedným z mála miest v krajine, kde sa v noci dajú pozorovať známe kiwi vtáky. Motuhie je perfektné nepreplnené miesto na relaxovanie, kde sme mali celú pláž pre seba a kompletne sme sa oslobodili od ruchu veľkomesta. Žiadne fotky som si odtiaľ nepriniesla, Motuhie ostáva v spomienkach a v Google vyhľadávači obrázkov.
Potom, ako som si nahryzla jablko novozélandskej prírody a stanovania, nastal čas opustiť Auckland a preskúmať celý Severný ostrov, ale o tom potom.
