Keď som prvýkrát náhodne zablúdila do Molenbeeku, bola som nadšená - z každodennej cesty popri zapchatej hlavnej ceste na okruhu Bruselu sa stala cesta malými uličkami, kde som často niekomu vletela do cesty (alebo niekto mne), ale zakaždým sme sa ospravedlňujúcim gestom na seba usmiali a šli sme svojou cestou. Každý vie, že Molenbeek je také malé bruselské Maroko a o rozmanitosť tam nie je núdza. Varovali ma nezdržiavať sa pri pochybnej bruselskej Gare du Nord, no evidentne, niektorým, (možno nie až tak) zašitým uličkám Molenbeeku by som sa mala takisto vyhýbať a nechať policajtov robiť svoje razie proti extrémistom.
Pre mňa a väčšinu jeho obyvateľov ostáva Molenbeek štvrťou, kde je kopec malých obchodíkov, kultúrny dom, nedeľný trh, školy, mešita a mini reštaurácie a kaviarne na každom rohu. S dôkazmi o tom, že 'cesty teroristov vedú cez Molenbeek' som začala uvažovať, že budem túto štvrť obchádzať, no zároveň som chcela čeliť strachu, ktorý vyvolávajú médiá a tak som ňou včera opäť prechádzala. A zúčastnila sa na večernej pietnej spomienke, kde tisíce ľudí prišlo zapáliť sviečku na počesť obetí terorizmu a politického násilia, či už v Paríži alebo kdekoľvek inde na svete.
Ľudia žijúci v Molenbeeku sa zhromaždili, aby dali svetu najavo, že hoci väčšina z nich vyznáva islam, neznamená to, že sú teraz všetci teroristi. Udalosť sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia a na námestie sa dalo dostať len po bezpečnostnej prehliadke. Prišli rodiny s malými deťmi, školské družiny, flámsky a francúzsky hovoriaci obyvatelia nielen Molenbeeku, ale aj ostatných častí Bruselu a desiatky novinárov, ktorí sa na námestí zhlukovali už od skorého poobedia.
Molenbeek teraz všetci vidia ako nebezpečnú a plnú teroristov. Čo vidím ja a zažívam každý deň je rasovo pestrá komunita, žijúca a rešpektujúca sa navzájom. V prípadoch, akým sú útoky v Paríži a ich súvislosti je zovšeobecňovanie najjednoduchšie - že svet vidí Molenbeek ako hniezdo džíhádistov, ale možno aj ja zovšeobecňujem, keď tvrdím, že väčšina obyvateľov Molenbeeku sú normálni ľudia ako my všetci. Včerajšia spomienka bola pre ľudí príležitosť sa zísť a podporiť svoju komunitu, podať si ruku so susedom a zdieľať solidaritu a obavy z toho, čo sa v našom okolí deje.
Od parížskych útokov je v uliciach Bruselu podstatne viac policajných hliadok. V meste akým je Brusel je ťažké mať pod palcom štvrť so 100 000 obyvateľmi z viac ako stovky rôznych krajín. Pre mňa bude zaujímavé pozorovať, ako sa v najbižších ťýždňoch týmto život v Bruseli zmení...
