Musím priznať, že som bola ohúrená intenzitou aktivít, ktoré nám "fresherom" univerzita prichystala počas úvodného týždňa. Od ochutnávok rôznych tradičných aj netradičných jedál cez tour de supermarkety, predaj seconhand bicyklov, registrovanie sa u miestnych doktorov a bánk až po rôzne pub crawly a kariérne veľtrhy. No všetko ideálne miesta na zoznámenie sa s ostatnými. Mňa bolo, po väčšine, možné nájsť na všetkých akciách v jedlom a na miestach, kde sa dávalo niečo zadarmo. Darmo, Slovenka sa vo mne nezaprie. Ale fázu hľadania si kamarátov som akosi úmyselne preskakovala. A tak sa stalo, že mesiac a pol prešiel a všetci naokolo sa zdajú byť "poskupinkovaní" a na ceste vytvárania kamarátstiev na celý život (alebo aspoň na dobu štúdia). Mne sa to vyhýba, alebo presnejšie, ja sa vyhýbam tomu. Nevadí, mám ďalšie nápady, čo robiť vo svojom voľnom čase, aby som sa nenudila. Škola a zariaďovanie života nanovo ma zaneprázdňujú až až.
Najlepším kamarátom sa mi stal môj bicykel. Ten som tu už kdesi spomínala. Ďalšia výhoda bytia single je, že kedykoľvek, bez zbytočného dohadovania, môžem vyraziť na poldňový cyklistický výlet do lesíka za riekou a vychutnať si samotu blízkej pláže, kde sa dajú v tomto ročnom období vidieť mláďatá tuleňov. Samozrejme, tie som nevidela, keď som tam bola, no o to ďalší dôvod sa tam vrátiť.
Podobne, spontánne sa môžem rozhodnúť, že na dva dni odídem mimo mesta, iba s jedlom, spacákom, turistickými topánkami a bez telefónu a povinnosti dať niekomu vedieť, kde som a čo robím. A tak si môžem, nikým nerušená, plne vychutnať východ slnka nad Seaton cliffs.
Kopec voľného času a nedostatok libier vo vrecku volal po hľadaní nejakej práce. Keď ma prijali do tretej, povedala som si, že je čas, skončiť s rozposielaním životopisov. Našťastie, pracovný čas vo všetkých troch sa mi neprekrýva a ja sa môžem zasa trochu potešiť z rôznorodosti. Trochu v reštaurácii, trochu vo vinárni a trochu v pekárni. Takto sa mi žiadna práca nezunuje a na ja čomusi podučím.
Po večeroch sa môžem venovať tomu, čo ma stále bavilo a skúšať aj nové veci. Preto experimentujem s pečením chleba a vyrábaním domáceho jogurtu. A mohla som začať liezť na umelej stene. A vrátila som sa k čítaniu kníh, ktoré nie sú povinnou literatúrou a ktoré si s potešením požičiavam z miestnej knižnice. K tomuto všetkému som oprášila som knihu španielskej gramatiky a fotografujem o sto šesť.
Akceptovaním faktu, že mám jedine seba, na koho sa môžem spoľahnúť, strácam zábrany ísť niekde sama a robiť veci na vlastnú päsť. Či to už bola "Arts and artists tour" po Dundee, alebo prehliadka univerzitného "passivhausu", diskusia o filmovej adaptácii alebo čínsky kultúrny večer, vždy som bola rada, že ma to, že som nikde nikoho nepoznala, neodradilo. Nadôvažok, niekedy som sa dala do reči so zaujímavými ľuďmi a to ma nakoniec priviedlo do skupinky ľudí, s ktorými pôjdem v júni 2014 do Malawi.
To, čo bolo pre mňa nepredstaviteľné, sa stáva samozrejmosťou. Prvýkrát v živote idem do kina alebo na kávu sama so sebou. Preto, lebo chcem. Chcem vidieť film Casse tete chinois a ochutnať čokoládovo-arašidový brownie v kaviarni, ktorá vyzerá super pohodlne. Toto je čas na robenie vecí pre seba samú.
...
Popritom všetkom mi ale nedá dodať, že napriek tomu, že svoje dni v diári úspešne zaplňam všakovakými aktivitami a robím to, čo ma baví, na konci každého dňa predsalen tíško závidím tým, ktorí sa majú večer ku komu vrátiť, porozprávať o svojom dni a zdieľať svoje pocity. Vážte si to. A ja zatiaľ sfúknem sviečku so želaním na to, aby Eli nebol iba spomienka.
