Hilmu af Klint mnohí považujú za priekopníčku abstraktnej maľby. Ešte pred Kandinskym, Mondrianom či Malevichom to boli práve jej diela, ktoré búrali pravidlá naturalizmu. A aby nie, keďže ich maľovala s pomocou duchov!
Ženy dokážu len kopírovať
Hilma af Klint bola švédska maliarka, ktorá sa narodila v roku 1862. Pochádzala zo zámožnej rodiny a ako jedna z mála žien študovala maliarstvo v Štokholme. Kvôli pohlaviu mohla maľovať len portréty a prírodu. Muži totiž verili, že ženy nedokážu vytvoriť niečo nové, vylepšovať.
Hilma si preto vybudovala kariéru ako maliarka naturalistických motívov. Vďaka tomu ju maliarstvo dokázalo uživiť.

Hilma, duchovia a seansy
Hilma sa už v mladom veku začala zaujímať o spirituálny svet. Smrť jej sestry tento záujem len prehĺbila. Už v 17 rokoch sa zúčastňovala rôznych rituálov a neskôr založila skupinu De Fem (Päťka). Išlo o zoskupenie 5 žien, ktoré sa pravidelne stretávali na seansách.
Z ich poznámok vieme, že komunikovali s mystickými sprievodcami, "Veľkými majstrami". Poznáme aj ich mená: Amaliel, Ananda, Ester či Gregor. Tí im "doručovali" správy prostredníctvom metódy automatizmu - vzniklo tak mnoho náčrtov a zápiskov, ktoré boli plné tajomných symbolov a odkazov.

Zvolená na veľké veci
Počas seansy v roku 1906 požiadal "Majster" Amaliel Hilmu, aby sa podujala na väčší projekt, než doterajšie automatické kresby. Amaliel podľa poznámok "žil predtým v Tibete a dosiahol bod v evolúcii, v ktorom rozumie tajomstvám astrálneho sveta."
Ostatné členky De Fem ju varovali, že ju projekt dovedie k šialenstvu. Hilma však "ponuku" prijala. Bol to začiatok jej majstrovského cyklu Maľby pre chrám (Paintings for the Temple) - spolu 193 obrazov, namaľovaných medzi rokmi 1906 a 1915.
"Obrazy boli maľované cezo mňa, bez príprav a s veľkou silou. Netušila som, čo mali znázorňovať," píše Hilma vo svojich zápiskoch. Hilma spísala viac ako 26,000 strán poznámok. V nich vysvetľovala symboliku obrazov, proces vytvárania a vlastné pocity.

Maľby pre chrám
Súčasťou cyklu boli série obrazov: najznámejšie sú Prvotný chaos, 10 najväčších a Kúsky oltára (Primordial Chaos, The Ten Largest, Altarpieces).
Prvotný chaos sa skladá z 26 obrazov, v ktorých sa opakujú farby žltá, modrá a zelená. Žltá pre mužský princíp, modrá pre ženský a zelená ako spojenie týchto dvoch. Séria symbolizuje stvorenie sveta a jeho duálnosť.

Svoju symboliku mali aj špirály, mušle a písmená. Špirála a mušla boli pre Hilmu znakom evolúcie, zmeny a rastu. Z písmen Hilma používala najmä "U" a "W".
"U" malo 4 významy:
Spirituálne sily života
Čokoľvek z astrálneho sveta
Vzťah medzi bohom v nás a našou dušou
"Devachan" - miesto, kam podľa theosophie idú duše po smrti
"W" mohlo znamenať až 8 rôznych vecí:
Boj proti márnivosti a prefíkanosti
Spojenie medzi nebom a zemou
Túžba po slobode
Temná strana kríža
Čokoľvek, čo by sme mohli nazvať záťažou
Boj človeka v živote
Dematerializovanie sveta
O spojení "U" a "W" Hilma píše ako: "WU je sväté, WU je nekonečné, WU je Boh."

3-metrové obrazy
Namaľovať 10 trojmetrových obrazov, pričom každý dokončiť za 4 dni? Pre niektorých nemožné, ale nie pre Hilmu. 10 najväčších znázorňuje vekové štádia človeka od detstva po starobu.
Aj tu farby zohrávajú dôležitú úlohu: modrá ako detstvo, oranžová pre adolescenciu, fialová dospelosť a ružová starobu. "Obrazy mali byť vo farbách, ktoré vzdelávajú… Majstri chceli dať svetu útržok 4-dielneho systému ľudského života," píše Hilma.
Symbolika nekončí len pri farbách - každý prvok, ktorý Hilma af Klint namaľovala, mal svoj zmysel. Či už išlo o špirály, kvetiny alebo písmená, všetko bolo súčasťou Hilminého symbolického jazyka.

Osudné stretnutie
V roku 1908 pozvala af Klint do svojho ateliéru Rudolfa Steinera, dôležitú osobu v theosofickej hierarchii. Steiner nebol z obrazov nadšený. Historici predpokladajú, že Steinerova kritika a choroba matky spôsobili Hilminu 4-ročnú prestávku.
Po návrate už nebola pod priamym vplyvom Majstrov. Stále s nimi komunikovala, ale správy už dokázala pretransformovať do vlastného štýlu.
Poslednou sériou Obrazov pre chrám bol triptych Kúsky oltáru. Ním Hilma poukazuje na vývoj singularity do plurality a opačne. Samozrejme, dielo má niekoľko ďalších motívov.

Spirituálne bľaboty alebo genialita?
Spiritualita nie je pre každého. To Hilma zistila po negatívnych reakciách na jej obrazy. Preto sa rozhodla, že jej diela budú odhalené 20 rokov po smrti. Tušila, že budúce generácie budú k dielam otvorenejšie.
Jej želanie sa splnilo, a preto boli diela odhalené až v 60. rokoch. Avšak, čas urobil svoje a meno Hilma af Klint nikto nepoznal, preto sa nedočkali veľkej odozvy. Trvalo desiatky rokov, kým svet spoznal túto revolučnú maliarku.
Aký význam majú pre nás Hilmine obrazy? Základom theosofie je spoznávanie vlastného vnútra. Názory na svet si budujeme na základe rôznych zážitkov, skúseností a vedomostí. Čaro Hilminých obrazov spočíva v tejto subjektivite. Každý človek si v nich nájde vlastný význam. Majú nám pomôcť spoznávať nielen samých seba, ale aj svet okolo nás.
Aký význam majú pre vás Hilmine obrazy? Zamyslite sa v komentároch!