"Neviem, odkiaľ berie tie obrazy. Musí mať v hlave anjela," povedal o tvorbe Marca Chagalla Pablo Picasso. Pri pohľade na jeho diela musíme s Picassom súhlasiť. Hudba, farby, poézia, radosť, sny a hlavne láska - to všetko vystihuje Chagallovu tvorbu. Nie nadarmo si vyslúžil prezývku Maliar lásky.
Ruský žid v Paríži
Marc Chagall sa narodil v mestečku Vitebsk, ktoré patrilo terajšiemu Ruskému Impériu. Ako žid na začiatku 20. storočia to nemal veľmi ľahké. Jeho matka musela podplatiť riaditeľa školy, aby ju mohol navštevovať.
"Ak by som nebol žid, nebol by som umelcom," napísal v židovských novinách. Chagall sa nebál vyjadriť svoj pôvod ani prostredníctvom obrazov. Prvky zo židovského života boli jeho častým motívom.
Ako začínajúci umelec maľoval to, čo videl - život v ruskom meste. Ale nešlo mu len o obyčajné zachytenie každodenného života. Už v diele Mŕtvy muž naznačil svoje budúce charakteristické prvky: humor, hudba a netradičné využitie perspektívy.
Chagall počas života veľa cestoval. Vyhľadával diela starých majstrov, aby sa učil od tých najlepších. Prvou veľkou cestou za hranice Ruského Impéria bolo Francúzsko - Paríž. Tu prežil najšťastnejšie roky svojho života a Paríž sa stal jeho 2. domovom.
Rozporuplné túžby
S príchodom do Paríža sa Chagallove tvorba zmenila pod vplyvom modernizmu. Začal experimentovať s kubizmom, surrealizmom a fauvizmom. Nechcel sa však prísne riadiť ich pravidlami: "Impresionizmus a kubizmus sú mi cudzie," povedal. Mal na mysli ich technickú stránku. Pre Chagalla totiž umenie vychádzalo zo srdca, nie z hlavy.
Neváhal sa však nimi inšpirovať. Dielo Ja a dedina je toho dostatočným dôkazom. Chagall tu reflektuje na Vitebsk prostredníctvom snovej kompozície. Ja a dedina prezrádza, že mu rodný Vitebsk chýbal. V Paríži bol cudzinec a častokrát sníval o návrate domov.
V Paríž cez okno vyjadril svoje rozporné túžby; miloval moderný Paríž, ale aj ruské tradície. Netrvalo dlho a Chagall sa do Vitebsku vrátil. Možno povedať, že tam ostal uväznený - v roku 1914 začala 1. svetová vojna a hranice sa zatvorili.
Maliar lásky
"Jej ticho bolo moje, jej oči boli moje. Ako by vedela všetko o mojom detstve, súčasnosti a budúcnosti, akoby videla rovno cezo mňa," opísal Chagall 1. stretnutie s Bellou, jeho budúcou manželkou.
Bella bola jedným z dôvodov, prečo sa túžil vrátiť domov. V 1915 mali svadbu a o rok sa im narodila dcéra Ida. Chagall sa rozhodol ich lásku zvečniť v sérii obrazov. Na každé výročie maľoval nové dielo.
Prvý obraz, ktorý do série patril, boli Narodeniny. Chagall sa tu doslova vznáša nad Bellou, aby ju pobozkal. Narodeniny sú zhmotnením euforickej lásky, ktorú dvojica k sebe cítila.
Rodina sa po skončení 1. svetovej vojny presťahovala do Paríža. Ostali tam do vypuknutia 2. svetovej vojny, kedy sa presunuli do Ameriky. Tá bola pre Bellu osudná. Zomrela na infekciu, ktorá bola neliečená kvôli nedostatku liekov.
Pre Chagalla bola jej smrť zdrvujúca. Na niekoľko mesiacov prestal tvoriť a keď znovu začal, snažil sa zachytiť svoje spomienky na Bellu.
Parížska opera a vyhrážanie sa násilím
Paríž sa stal jeho domovom až do smrti. Ale aj keď tu prežil tu značnú časť života, Francúzi ho neprijali medzi seba - vždy bol pre nich cudzinec.
Preto voľba Chagalla ako autora novej stropnej maľby Parížskej opery rozbúrila krv mnohých Francúzov. Mali problém s jeho pôvodom a náboženstvom.
"Rus alebo ešte horšie, ruský Žid. Hovorili, že by mal dať ruky preč od národného dedičstva," spomína Paul Versteeg, ktorý maliarovi pomáhal. Na pracovisku to nemali jednoduché: "Museli sme dokončiť prácu pod ochranou polície."
Niektorí sa bránili tým, že Chagallova farebná a snová tvorba sa nehodí do pozlátenej opery. Iní sa neštítili nadávok a agresívnych komentárov.
Kontroverzné dielo
Chagall každý deň neúnavne pracoval. V tom čase mal 77 rokov, ale ani mladší pomocníci s ním nestíhali držať tempo. Možno sa snažil Francúzom dokázať, že jeho zvolenie nebola chyba. Prácu mu sťažovali časté nadávky, ktoré počul spoza stien budovy.
Samotné dielo pozostáva zo zobrazenia mnohých známych opier, baletov a predstavení. Nájdeme tu Mozarta, Wagnera, Verdiho či Čajkovského. Výjavy sú namaľované autorovým typickým farebným a surrealistickým štýlom.
Ako sa dalo očakávať, reakcie po odhalení diela boli zmiešané. Niektorí boli zhrození "nevhodnosťou" štýlu do luxusnej a elitnej Parížskej opery. Iní boli dielom očarení. Faktom ostáva, že sa Chagall zakázkou preslávil.
Toto obdobie mu zanechalo najmä trpký úsmev: "Žiješ tu väčšinu svojho života. Staneš sa francúzskym občanom… pracuješ za nič na ich katedrálach, a aj tak tebou opovrhujú. Nie si jedným z nich."
Čo si myslíte o Chagallovej stropnej maľbe Parížskej opery? Hodí sa do nej? A čo jeho celková tvorba? Napíšte vaše názory do komentárov!
Zdroje:
James Johnson Sweeny. Marc Chagall. The Museum of Modern Art. 1946.
https://gallerease.com/en/magazine/articles/eyewitness-of-the-making-of-chagalls-masterpiece-in-the-paris-opera__b45d314d9826
https://www.artsy.net/article/artsy-editorial-marc-chagalls-jewish-identity-crucial-best-work
