Pavel Maňka strávil takmer celý život vo vesmíre - minimálne v myšlienkach. Vášeň ku všetkému “tam hore” ho sprevádzala už ho detstva a prejavila sa aj v jeho umeleckej tvorbe. Či už išlo o maľovanie mimozemských civilizácií alebo konštruovanie lietajúcich modelov, Maňka tvoril so zápalom. Jeho umelecká činnosť však nebola len o lietaní: ako sa vyvíjala tvorba prvého abstraktne-geometrického maliara na Slovensku? [1]
Bratislava a vetrone
Pavel Maňka sa narodil v Leviciach v roku 1929, ako prostredný z 3 bratov. Záujem o umenie mohol zdediť po svojej mame, ktorá sama maľovala.
V roku 1945 sa rodina presťahovala do Bratislavy. Tu si bratia zamilovali lietanie na vetroňoch - Pavlov starší brat Igor už pred vojnou konštruoval modely lietadiel, takže nešlo o novú záľubu. Navštevovali letiská v Dúbravke a vo Vajnoroch, kde sa učili viac o lietaní.
Umeleckú kariéru “spečatil” výberom strednej školy - študoval úžitkovú grafiku na strednej Škole umeleckého priemyslu, kde riešil tvarové a kompozičné cvičenia. Tie boli prvými impulzmi na jeho ceste ku geometrickej abstrakcii [1]. Stretol sa tam s tvorbou plagátu či so zjednodušovaním tvarov, čo mu poskytlo základy pre jeho abstraktnú tvorbu.
Po strednej škole študoval maľbu na VŠVU u profesora Jána Želibského. Vystavoval už po skončení školy, prvú samostatnú výstavu mal v roku 1963. “... Maňka sa takmer úplne zbavil vplyvu školy, šiel vlastnou cestou a našiel i vlastný výraz,” píše sa v dobových novinách o jeho debutovej výstave. “Kubizujúce, geometrické tvary figurálnych i krajinárskych kompozícií si vynútilo racionálne, dôkladné premyslené členenie plochy a stavby obrazu.” [2]
Priekopník abstraktne geometrickej maľby
Maňkovi sa pripisuje prvenstvo v abstraktne-geometrickej maľbe v slovenskom maliarstve [1]. Aj na prvej výstave bratislavských Konfrontácií, kde výtvarníci vystavovali svoje moderné a experimentálne diela, bol solitérom. Zatiaľ čo ostatní preferovali expresívnejšiu abstrakciu, Maňka si zvolil práve tú geometrickú.
Aj neskôr, keď sa pripojil ku Klubu Konkrétistov, bol skôr samostatnou jednotkou - Klub Konkrétistov združoval umelcov, ktorí preferovali geometrizujúce prejavy.
V roku 1969 sa zúčastnil na výstave Moderného a naivného umenia zo Slovenska v nemeckom Biberach an der Riß. Zároveň začal vystavovať spolu s Klubom Konkrétistov.
Čo však vyzeralo ako sľubný pokrok štart kariéry, bolo rýchlo zničené socialistickým režimom - ten moderné umenie pokladal za problematické a presadzoval socialistický realizmus, v ktorom mali umelecké diela slúžiť ideológii.
Nakoľko sa Maňka nechcel prispôsobiť režimu, utiahol sa do svojho ateliéru. Počas tejto doby nevystavoval, ale zato rozvíjal svoju záľubu k lietaniu, vesmíru, mimozemským civilizáciám a ku všetkému s nimi spojené. Svoje náklady znížil na minimum a žil asketickým spôsobom.
Vesmír a mimozemšťania
Postupne zapĺňal svoj ateliér návrhmi, dizajnami či modelmi, ktoré vyplývali z jeho priam nekonečnej fantázie. Pri Maňkovi neostal jediný list papiera nepopísaný - od skíc lietajúcich objektov, cez návrhy oblečenia, až po architektonické nákresy.
Po 1989 začal opäť vystavovať, avšak nie jeho kozmické obrazy – tie verejnosť mohla vidieť po prvýkrát až v 2019 na jeho samostatnej výstave Trinásta komnata. Výstava sa konala 4 roky po jeho smrti.
Prvý abstraktno-geometrický maliar
„Ak vo mne niekto vzbudil záujem o kompozíciu obrazu prostredníctvom abstraktných geometrických tvarov, prvotný impulz som získal od vtedajších stredoškolských pedagógov...” [3] zvykol hovoriť Maňka.
Už na začiatku 60. rokov tvoril jedinečné geometricko-abstraktné obrazy. Napríklad v diele Stodoly (1961) zaznamenal realitu tak, ako ju vnímal - plošne a geometricky. Vzhľadom na rok vzniku sú tieto obrazy na slovenskej scéne prevratné.
Okrem abstrahovania reality tvoril aj čisto geometrické kompozície. Plátna zaplnil tvarmi rôznych veľkostí a farieb, ktoré citlivo vyberal. Žltá a svetložltá boli jeho obľúbenými. “Skutočne mu prislúcha historický primát na tvorbu prvých, čisto abstraktných malieb, ktoré on už bol schopný vytvoriť v rozmedzí rokov 1960 a 62,” [4] povedala o Maňkovi historička umenia Ľuba Belohradská.
Maňka neprestal prekvapovať ani v polovici 60. rokov, keď zo svojich diel vypustil farbu a klasické maliarske praktiky.
Namiesto štetca zobral skalpel a na materiál Fatroid vyrezával tvary, ktoré usporadúval do rôznych kompozícií. Tieto reliéfne obrazy pripomínajú optické umenie: aj keď je samotný Fatroid čisto biely, jeho vyrezávaním vzniká hra svetla a tieňov. Celkovo ich vytvoril okolo 30.
Trinásta komnata: vesmír, mimozemšťania, lietanie
Aj keď strávil takmer celý svoj život v Bratislave, Maňkovým pravým domovom bola obloha, až vesmír. Jeho ateliér bol plný kníh a časopisov o vede, technike a vesmíre. Dokonca by sme v ňom našli výtlačky sci-fi beletrie.
Keď 20. júla 1969 pristálo na Mesiac Apollo 11, musel ho ovládnuť výnimočný pocit. Ktovie, či aj on sníval o podobnom zážitku? Veril, že nie sme vo vesmíre sami – bol presvedčený o existencii mimozemského života.
Vo svojich obrazoch často znázorňoval prekračovanie dimenzií, o ktorých existencii bol rovnako presvedčený. Obrázok Alberta Einsteina na nástenke možno dosvedčuje, že sa ich existenciu snažil dokázať aj pomocou vedy.
Vedu a najmä fyziku využil pri tvorbe tzv. “vznášadiel” - lietajúcich objektov, lietadiel a UFO. Niektoré vytvoril ako hračky pre členov rodiny, iné vytvoril pre vlastné potešenie. Okrem nich tvoril modely automobilov a objektov, ktoré používal ako predlohy pre svoje obrazy.
„Veda, technika a umenie umožnili dosiahnutie súčasného vysokého stupňa našej civilizácie, neustále sa zväčšuje rádius tvorivých možností v globálnom meradle. Mám rád technické výtvory, modernú architektúru a umenie. Ladné línie a čisté farby športového automobilu vzbudzujú vo mne esteticko-dynamické vzrušenie, podobne štart raketoplánu; priťahuje ma kozmický priestor,” povedal samotný Maňka. [5]
Ilustračná tvorba
Maňka bol všestranným umelcom, čo dosvedčuje aj jeho ilustračná tvorba – tej sa nevenoval aktívne, ale ilustroval knihu pre deti od Vladimíra Ferka, Zrnko otvor sa! (1964). Knižka vysvetľuje, ako sa kukurica dostala do Európy.
Okrem detskej knižky vytvoril ilustrácie aj pre edíciu Omaľovačky – Letište. Ilustroval dokonca aj publikáciu SPOJPROJEKT, materiál Štátneho projektového ústavu pôšt a telekomunikácií. Tieto ilustrácie sú v súčasnosti možné vidieť v bratislavskej TOTO! je galéria na výstave Letisko.
Návrat k abstrakcii
Keď sa po revolúcii v 1989 zmenil režim, vrátil sa ku geometrickej abstrakcii. Začal využívať žiarivejšie farby, upravil kompozíciu tvarov. Zvláštny dôraz dával pripadol stredu týchto kompozícií, ktorý “vytláča jednotlivé prvky kompozície zo stredu obrazu k jeho okrajom,” ako opísala Ľuba Belohradská [3].
„Lietanie vo vzduchu poskytuje neskutočný zážitok z priestoru, odrazu začneš vidieť všetko úplne inak,“ [3] povedal Pavel Maňka vystihujúc podstatnú myšlienku vlastnej tvorby. On naozaj vnímal svet inak, čo dokazuje aj jeho celoživotná tvorba. Maňka bol nielen umelcom, ale aj konštruktérom, letcom, experimentátorom a obyvateľom nielen Zeme, ale aj vesmíru.
Ktoré z diel Pavla Maňku sa vám najviac páči? Niektoré z jeho diel je možné kúpiť prostredníctvom TOTO! je galéria - ako podpora pripravovanej monografie Svet Pavla Maňku.
Zdroje:
[1] BELOHRADSKÁ, Ľ./TROJANOVÁ, E.: Hranice geometrie. Petrum, Bratislava 2009
[2] dobové noviny, zverejnené na profile Maňkovej pranetere Tero Abaffy
[3] BELOHRADSKÁ, Ľ.: Nepovšimnutý bratislavský konštruktér Pavel Maňka vs. (nevšímavý) kurátor Jiří Valoch. In: Jazdec roč. 4/2012
[4] profil Pavla Maňku, ktorý spravuje jeho neter Soňa Sadilková
[5] https://sk.wikipedia.org/wiki/Pavel_Ma%C5%88ka
Ďalšie zdroje:
https://dennikn.sk/1474842/kozmicky-jogin-ktory-veril-ze-konstruktivisticke-myslenie-je-univerzalne/
