Zima, mráz a niekde možno aj sneh - dôkazy, že tu máme znovu december. S ním prídu aj vianočné “naháňačky” a razom sa z decembra stane najrušnejší mesiac roka.
Ako vyzerala zima v minulosti? Aj vtedy ľudia zažívali “naháňačky”, ale iného typu - veľa práce a námahy, aby zostali teple, mali dostatok jedla, celkovo prežili zimu. Sem-tam bol čas aj na oddych a oslavy.
Dnes sa na zimu pozrieme z rôznych uhlov - rôzne smery, rôzne krajiny, rôzne storočia. Nespája ich nič, okrem idey zimy.
Stredoveké guľovačky
Kto povedal, že guľovanie je len pre deti? V stredoveku to rozhodne neplatilo!
V cykle 12 mesiacov z roku 1400 v talianskom Trento sa guľovačka objavuje na freske Január – jej aktérmi deti určite nie sú.
Freska zobrazuje skupinu šľachticov v napínavom snežnom súboji. Niektorí si snehové gule strategicky odkladajú v dlhých róbach, iní vsádzajú na obojručnú paľbu. Ide o nezvyčajné zobrazenie Januára v takomto cykle - zvyčajne sa zobrazovali ľudia zbierajúci drevo v lese alebo zohrievajúci sa vo svojich príbytkoch.
Fresky sa pripisujú tzv. Mistrovi Václavovi, českému maliarovi, ktorý v meste pôsobil.
Ďalšia scéna s guľovačkou pochádza zo spisu Tacuinum Sanitatis. Ide o príručku zdravých návykov - obsahuje zoznam potravín s ich benefitmi alebo možnými nebezpečiami. Autor do zoznamu zaradil aj sneh a ľad, ktoré “podporujú trávenie”, ale zároveň “spôsobujú kašeľ” - ako napísané v originálnom spise. Medzi ich možné účinky patria “dehydratované kĺby a paralýza.”
Korčuľovanie a Kolf
Podľa istej štúdie prvé korčule vyvinuli fínske kmene už pred 4000 rokmi [1]. Preto bolo korčuľovanie počas stredoveku bežnou aktivitou v krajinách, kde zažívali tuhé zimy.
Korčule sa vyrábali z kostí a používali sa nielen ako spôsob dopravy, ale aj na zábavu.
V 14. storočí sa narodila patrónka korčuliarov a chronicky chorých, svätá Lidwina. Zvláštna kombinácia? Bohužiaľ, jej korčuľovanie bolo príčinnou nešťastia – v 15 rokoch spadla, keď sa korčuľovala s kamarátkami. Strávila tak celý život pripútaná k posteli – legendy hovoria, že jediné jedlo, ktoré prijímala, boli eucharistie.
Z neskoršieho obdobia poznáme obraz Kňaz Robert Walker korčulujúci na Duddlingstonskom jazere (1795). Walker bol vtedy členom historicky prvého krasokorčuliarskeho klubu na svete, ktorý bol založený v Edinburghu.
Korčuľovanie využili Holanďania aj pri športe kolf. Bol to predchodca dnešného golfu, ktorý sa však hral na ľade. Cieľom bolo dostať loptičku čo najbližšie k určitému cieľu, ktorý mohol byť celkom blízko alebo aj stovky metrov ďaleko.
Meteorologické a prírodné úkazy
Tzv. Malá ľadová doba (väčšinou 16. - 19. Storočia) vedela ľudí dostatočne potrápiť. Mrazy viedli k neúrodným obdobie, tie k ekonomickým ťažkostiam a hladu. A tie mohli byť príčinou bitiek a vojen.
V Londýne dokázala počas zimy zamrznúť Temža, čo Londýnčania využili v prospech zábavy o osláv. Niekoľkokrát na zamrznutej rieke usporiadali trhy. Postavili stánky a pripravili rôzne aktivity - bábkové divadlá, preteky, štvanie býka psami, sánkovanie a iné. V roku 1683/84 sa trhov zúčastnili aj kráľ Charles II. s kráľovnou Cathrine z Braganzy.
Ani Taliansko sa nevyhlo chladnému počasiu. V roku 1776 Pietro Fabris zachytil sopku Vezuv pod nánosom snehu. Dielo bolo súčasťou Campi Phlegraei (Horiace polia) od Williama Hamiltona, ktorý skúmal talianske sopky - Fabris ho na cestách sprevádzal a ilustroval celú knihu.
Švajčiarsky maliar Caspar Wolf namaľoval v 1774 pohľad na dolný Grindewald, ktorý už takto asi nikdy neuvidíme. Tento ľadovec sa totiž už značne zmenšil a o niekoľko rokov sa pravdepodobne roztopí úplne.
Ako v pozlátku
Ako vyzerala zima z pohľadu šľachticov, ktorí boli oslobodení od náročných povinností a mali množstvo voľného času?
Na obraze 4 ročné obdobia: Zima od François Bouchera môžeme vidieť časť odpovede - módu francúzskej šľachty 18. storočia. V saniach sedí Madame de Pompadour, milenka vtedajšieho kráľa Ľudovíta XV.
Súčasťou zimnej sezóny boli aj bály - jeden dostal názov “Tisový bál” podľa kostýmov, ktoré Ľudovít XV. vymyslel. Obliekol si ich spolu so svojimi dvoranmi, aby boli na nerozoznanie – “obrana” pred ambicióznymi šľachtičnami. Kráľ si vtedy vyhliadol mladú Pompadour a obaja si “padli do oka”.
Zvieratá z rôznych kútov sveta
Čo tak nazrieť mimo Európu?
Itō Jakuchū bol japonský maliar, ktorého najznámejšia diela sú vyobrazenia rôznych druhov vtákov - najmä sliepok a kohútov. V zimnom prostredí však v tradičnom štýle Ukiyo-e zobrazil kačice mandarínske.
Pri okrídlencoch ešte zostaneme – tentoraz pôjde o “sovy” od holandského maliara Adriaena van den Venne - konkrétne dielo “Ako sa k sebe hodíme”. Sú na ňom 2 antropomorfizované sovy, ktoré sa korčuľujú naprieč zimnou krajinou.
Otázku vyvoláva samotný nápis, “ako sa k sebe hodíme”. Nevie sa naisto, čo bolo pôvodným zámerom autora, ale je pravdepodobné, že išlo o satiru. Medzi párom sú jasné rozdiely, ktoré ukazujú, že by k sebe nemali patriť. “Žena” podľa oblečenia vyzerá byť z vyššej vrstvy, zatiaľ čo “muž” je z nižšej vrstvy.
Naviac, podľa jednej publikácie by scéna mala znázorňovať ženu, ktorá podvádza svojho muža - myši omotané okolo jej krku majú symbolizovať iných mužov, ktorých “ukoristila”.
Na rozdiel od sov a sliepok si soby spájame so zimným obdobím - kniha o Saamoch (najstarší laponský kmeň) z roku 1767 zachytáva komplexný prehľad o ich živote. V ňom nechýbala príroda a zvieratá, ako aj soby.
Z kresby Na ceste vidíme, ako Saamovia dokázali využiť soby vo svoj prospech – ako ťahače saní.
BONUS:
Pri zostavovaní svojho diela o Saamoch nemohol jej autor Knud Leem vynechať kresbu svojho kamaráta, ktorému sa rozliala brandy na sneh.
Ktoré dielo so zimnou tematikou vás zaujalo či prekvapilo najviac? Dajte vedieť v kometároch!
Zdroje:
[1] - Formenti F. A review of the physics of ice surface friction and the development of ice skating. Res Sports Med. 2014;22(3):276-93. doi: 10.1080/15438627.2014.915833. PMID: 24950115.
The Month of January - Teacher Curator
Madame de Pompadour Jeanne Antoinette Poisson Maitresse du Roi, Mistress of King
