Gluck sa narodil do bohatej židovskej rodiny ako Hannah Gluckstein. Navštevoval prestížne školy pre dievčatá, aj keď neskôr tvrdil, že sa v nich nikdy nič nenaučil.
Už od detstva vedel, že jeho život sa bude točiť okolo umenia. Nevedel si vybrať medzi hudbou a maľbou - to sa zmenilo po tom, čo uvidel portrét Jozefa Joachima od britského maliara Johna Singer Sargenta: “Všetky myšlienky o speváckej kariére zmizli. Ten vír farieb odhalil, čo ma naozaj zaujímalo.”
Jeho otec nezdieľal jeho nadšenie. Po dlhom presviedčaní mu povolil navštevovať umeleckú školu, ale pod podmienkou, že bude konzervatívna. Gluck podmienku prijal, ale ostal sklamaný: “Na tej škole nebolo nič, čo by sa dalo opísať ako školenie.”
Na škole sa začal nechať oslovovať ako Gluck, pravdepodobne po spoznaní E. M. Craig. Tá sa stala jeho priateľkou a nechávala sa oslovovať len priezviskom. Svojim rodičom napísal, že už nikdy nechce byť adresovaný ako Hannah.
Najkrajšie roky života
V 1915 sa presťahoval do umeleckej kolónie v Lamorne. Tam sa spoznal s mnohými maliarmi z Newlynskej školy, ktorí ovplyvnili jeho tvorbu.
Základom Newlynskej školy bolo maľovanie “en plein air”, čiže vonku. Lamorna sa nachádzala pri mori, takže častým námetom maliarov bolo more, rybolov a životy rybárov. Ako vyzeral jeho bežný deň vidíme v obraze Skicovanie v močiari.
Na dni v Lamorne Gluck spomínal s radosťou. Cítil sa sám sebou, začal nosiť mužské oblečenie a fajčiť - absolútne tabu pre "ženu".
Pokojné obdobie však netrvalo dlho – jeho otec chcel, aby sa vrátil domov, čo Gluck odmietol. Rodina ostala zhrozená jeho správaním a výzorom.
Matka dúfala, že ide o “prechodné obdobie” a dávala ho za vinu jeho priateľke Craig: “Hig (rodinná prezývka pre Glucka) mi ukázala jej obrazy z Cornwallu, boli dobré, ale mala na sebe nohavice a kabát, a keď ju vidím takto oblečenú, tak som si istá, že má nejaký problém s mozgom a som kvôli tomu skleslá. Som si istá, že ak odíde z toho zhubného vplyvu Craig, tak sa všetko spraví!”
Kariérny úspech
V 1924 mal Gluck prvú sólo výstavu v Londýne. Bola úspešná a dostala pozitívne hodnotenia. Ďalšia nasledovala v 1926, keď už Gluck býval v Chelsea.
Život v Londýne sa Gluckovi pozdával - nosil mužské oblečenie a navštevoval kabarety. Jeden zobrazil v obraze Traja šikovní tanečníci.
Po čase sa rodinné vzťahy zlepšili, nakoľko Gluck dostal od otca dom. Neostal dlho sám - po opustení svojho manžela sa k nemu nasťahovala Sybil Cookson, spisovateľka a novinárka, spolu s jej deťmi.
Sybilina práca ho niekedy doviedla k zaujímavým nápadom na obrazy. V 1927 ju sprevádzal na zápas Teddyho Barlocka a Archieho Bella v boxe. Zážitok zdokumentoval v Baldock VS Bell v Royal Albert Hall.
“Dúfam, že naša drahá Hannah bude ako jej matka, čo znamená, že bude vzornou ženou...” napísal Gluckov otec v liste predtým, než zomrel. Pred smrťou napísal viacerým členom rodiny, ale Gluckovi nie.
Láska a vzťahy
Gluckove milenky ovplyvnili jeho témy obrazov. Kým žil so Sybil, zachytával udalosti v spoločenskom živote. Taktiež maľoval portréty ľudí, ktorých stretol – od Sybilinho otca až po architekta jeho domu.
Po stretnutí Constance Spry, kvetinovej aranžérky, sa jeho tvorba zmenila na florálnu tematiku. Spoznali sa po tom, čo Constancina priateľka požiadala Glucka o obraz jej kytice: “Ona má talent na aranžovanie a ty na maľovanie, to by malo stačiť na vytvorenie radosti.”
Prvým obrazom bol Chromatické, ktorý sa stal centrom výstavy v 1932. Tú navštívila manželka terajšieho kráľa Juraja V., kráľovná Mária. Prvýkrát tu použil tzv. “Gluckove rámy”, biele trojstupňové rámy, ktoré sa stali charakteristické pre jeho obrazy.
V Diablovom oltári Gluck naznačil svoj vzťah s Constance dvomi kvetmi, pripomínajúcimi dve postavy v intímnom objatí.
Gluckovi nechýbal zmysel pre humor, čo vidno aj na obraze Páni a dámy. Využil tu jednu z kytíc, ktorej kvety sa nenápadne podobajú na intímne časti mužov a žien. K obrazu napísal: “Cítim sa ako včela. Vnikám do nich pre ich sladkosť.”
Láska naveky?
Constance aranžovala kvety pre mnohých aristokratov, ktorí ju pozývali na večierky. Gluck ju na ne sprevádzal, čím získal cenné kontakty. Na jednom z takýchto večierkov spoznal Nestu Obermer, ktorú neskôr nazýval svojou manželkou. Nesta bola spisovateľkou a maliarkou, písala aj divadelné hry.
Zozačiatku si písali listy, ktoré Gluck nazval YouWe listami. V 1936 Gluck namaľoval spoločný portrét Medajlón, jeden z jeho najslávnejších obrazov. Nápad na túto kompozíciu dostal v divadle - cítil, že intenzívna hudba ich spojila v jedno bytie.
Z Medajlónu vyžaruje priam revolučná aura - intenzívny pohľad Nesty vyvoláva pocit nádeje a túžby.
Gluck cítil, že vzťah s Nestou je ten pravý, ten, ktorý vydrží navždy. V listoch na ňu referoval ako na svoju manželku a často jej vyznával lásku: “Milujem ťa celým svojím bytím teraz a navždy.”
Nesta to však nemala ľahké - po boku mala oficiálneho manžela, ktorému sa nepáčilo jej “priateľstvo” s Gluckom. Jej otec mal vážnu chorobu a zomieral. Nesta cítila tlak zo všetkých strán.
Ani Gluck sa nenachádzal v dobrej situácii - s príchodom 2. svetovej vojny sa začali problémy s financiami. Ruka v ruke prišli aj problémy v rodine – hádka s matkou a bratom výrazne schladila vzájomné vzťahy, ktoré nikdy neboli veľmi vrúcne.
Pár spolu nežil, nakoľko mala Nesta manžela. Často sa navštevovali, ale s príchodom vojny Nestine návštevy boli čoraz zriedkavejšie. Gluck sa cítil osamelý. Častejšie sa uňho prejavovali depresívne stavy.
V 1942 dokončil svoj autoportrét, kde nie sú ani stopy po pozitívnych emóciách. Vážny výraz a mierne pozdvihnutie hlavy skôr pripomínajú zobrazenie antagonistu. V 1944 vzťah s Nestou skončil a Gluck sa cítil ešte viac opustený.
Posledné roky života
Nasledujúce roky boli pre Glucka ťažké - osamelosť, depresia a zdravotné problémy sa na ňom podpísali. Ale našťastie aj v posledných rokoch života našiel novú lásku, Edith Heald. V 1973 namaľoval svoj posledný obraz, Hnev, hnev na umieranie svetla. “Pocit večnosti mi navodil zdanie, že môj čas na tvorenie je večný,” reflektoval na svoj vek.
O päť rokov Gluck zomrel, len o pár mesiacov neskôr ako Edith.
Gluck počas života narazil na mnoho problémov týkajúcich sa jeho identity a sexuality. To ho však nezastavilo a aj napriek týmto prekážkam dokázal žiť tak, ako sa cítil a s ľuďmi, ktorých ľúbil.
Zdroje:
Gluck: Her biography od Diany Souhami
