Pred pár dňami vyšiel Váš v poradí druhý album.
Čo bolo príčinou, že sa rodil čosi dlhšie?
Materiál na album sme začali tvoriť ešte na jeseň roku 2002, keď od nás
odišla Jarka a nahradila ju Veronika. Nahrávanie sa začalo v októbri 2004,
keď sme nahrali pieseň Na horách býva kvôli videoklipu. Vtedy sme si aj
otestovali štúdio, kde sme potom na jar 2005 nahrali ďalších 14 piesní. Asi
koncom mája 2005 bol už album dotočený. Potom sme ho začali ponúkať
potenciálnym vydavateľom. Len zopár z nich prejavilo záujem, a tak sa to
naťahovalo. Až v januári 2006 sa ozvala slovenská vetva Universal Music a
dohoda bola istá. Na jar roku 2006 sme ešte dohrali pár drobností, spravili
sa dva remixy a celý album sa zmixoval a zmastroval.
Kto má najväčšiu zásluhu na tom, že vyšiel práve pod hlavičkou Universal
Music?
Peter Riava, ktorý je riaditeľom slovenského Universal Music, nás počul už
na súťaži Talent Night 2004, kde sme sa prebojovali do finále, a už tam sa
mu zapáčil hlasový prejav našej Veroniky. Dôležité je aj to, kto iný mu o
nás rozprával a povedal mu, aby si naše demo naozaj vypočul. To už povedať
neviem, lebo vraj to nebol len jeden človek.
Za krstného otca albumu ste si vybrali Mira Táslera. Prečo práve on?
Miro Tásler nás "objavil" na súťaži Coca-Cola PopStar a veľmi sme sa mu
zapáčili. Tvrdo za nás bojoval v porote, ale prehlasovali ho iní. Bol
presvedčený o tom, že je to hudba, ktorá oslovuje širší záber ľudí a dá sa
predávať. Aj Miro chvíľu rozmýšľal, že nás vydá, a aj on o nás rozprával
Petrovi Riavovi. Okrem toho nás posunul aj do zaujímavého vianočného
koncertu, ktorý vysielala televízia.
Kto s Vami na albume spolupracoval?
Album som produkoval sám. Natáčal sa v štúdiu Hardy v Malom Šariši, dokrútky
sa robili v štúdiu Klaksón v Lipanoch. S réžiou pri speve mi pomáhal Jožko
Harničár a pod zvukom je podpísaný Roman Šoltys. Mastering robil Samuel
Pospíšil a Roman Šoltys. Aby bol album pestrejší okrem členov Hrdze na ňom
môžete počuť aj ôsmych hostí. Sú to buď muzikanti, ktorí s nami občas hrajú
alebo hrávali, alebo kamaráti, či kamaráti našich kamarátov, ktorí hrajú na
iné hudobné nástroje.
Mňa osobne ste veľmi potešili úryvkom z básne Janka Kráľa, ktorý ste použili
v skladbe "Na horách býva." Aj toto bol Tvoj nápad?
Zbierku básní od Janka Kráľa mi raz doniesol Lukáš. Pravdepodobne u mňa
chvíľu ležala, lebo Lukáš za ňu zaplatil aj pokuty v knižnici, ale napokon
som ju predsa len otvoril a nejaký úryvok mi hneď sadol do rozpracovanej
piesne.
K tejto skladbe ste už stihli natočiť aj videoklip. Kde ste ho točili? Kto
ho režíroval?
Na tento videoklip nás nahovorila partia z Košíc. Režíroval ho Ondro
Štelbaský a Roman Sörger, kameroval Ondro Štelbaský. Oni vybrali lokalitu
pri Kamenici nad Torysou, neďaleko mesta Lipany. Počasie pri natáčaní prialo,
a tak je v ňom zachytená slnečná jeseň východného Slovenska.
Minulý rok ste sa prebojovali až do semifinále súťaže Coca-Cola PopStar. Čo
je v takej súťaži, pre nepopovú kapelu úspech. Čakali ste viac alebo Vás
potešilo aj ocenenie Coca-Cola Internet Star?
Už účasť v semifinále bola úspechom. Určite sme si priali aj viac, napríklad
dostať sa do finále, ale aj cena Coca-Cola Internet Star potešila a niečo
znamená.
Si autorom takmer všetkých textov aj hudby. Aj keď sa zdá, že folk má predsa
len o čosi zúžené možnosti, čo sa týka textových námetov. Ale na tvorbe
Hrdze necítiť, že by sa Vám míňali námety. Kde čerpáš inšpiráciu?
Na Slovensku sa komerčne nepresadili takmer žiadne folkové skupiny, v
Čechách bola situácia odlišná. Tam bolo, aj je mnoho folkových kapiel, ktoré
sa presadili. Ich texty sú zamerané rôzne, ale majú spoločného menovateľa.
Sú o niečom, chcú poslucháčovi niečo povedať. Nemyslím si, že folk má zúžené
možnosti, čo sa týka textov. Asi by som nás už ani nezaradzoval nikam,
radšej necháme poslucháčov zaradiť nás. Mojou inšpiráciu je slovenský
vidiek, vzťahy medzi ľuďmi a spätosť človeka s prírodou.
Pomerne často ste menili členov kapely. V akom zložení momentálne hráte?
Momentálne hráme v zostave, ktorá album natočila: Veronika Rabadová - spev,
Slavomír Gibarti - spev a gitara, Pavol Boleš - akordeón, basová gitara,
vokál, Marek Szarvaš - bicie, perkusie, Lukáš Maťufka - perkusie, vokál a za
husľami sa striedajú Anton Potočňák a Peter Sasák.
Ty si v kapele známy svojim perfekcionizmom. Ako si na to zvykali ostatní
členovia?
Myslím, že s tým nie je problém.
Vo Vašej tvorbe sa prelínajú prvky folku, folklóru, etna, world music. Ktorý
Ti je hudobne najbližší?
Ja píšem len to, čo vychádza zo mňa. Rád počúvam aj iné štýly ako napríklad
pop, rock, reage, heavy metal, jazz, vážnu hudbu, a tak ďalej. Na našej hudbe
je cítiť slovenské korene a možno aj vplyv iných kultúr, preto by som ju rád
nazval svetovou hudbou alebo world music. Ale poslucháčom je jedno, ako sa
hudobný štýl nazýva. Buď sa im hudba páči alebo nie.
Prednedávnom ste odohrali koncert v Ústave na výkon väzby v Prešove. Akým
publikom boli odsúdení?
Hralo sa tam príjemne, sála bola plná. Občas si chceme zahrať aj na
netradičnom mieste, čo si aj patrične vychutnáme.
Kde najbližšie vystupujete?
Najbližšie hráme na Morave, ale vidieť nás môžete aj na niekoľkých
slovenských festivaloch. Aktuálne informácie sú na našej stránke
www.hrdza.sk.
Za sedem rokov ste dostali toľko ocenení ako máloktorá kapela. Ktoré si
najviac ceníš?
Každé jedno ocenenie bolo pre kapelu dôležité a z každého sme mali veľkú
radosť. Avšak najviac emócií sme prežívali z Interpretačnej Porty, ktorú sme
získali v roku 2003 v Ústí nad Labem, pretože to bolo prvé veľké ocenenie a
dokonca za hranicami Slovenska a tam sme to vôbec neočakávali. Tiež sme mali
obrovskú radosť z postupu do finále v súťaži Talent Night 2004, kde sa
uchádzalo asi 370 interpretov.
A čo Tvoje osobné plusy a mínusy za tie roky venované kapele?
Veľkým plusom sú naši fanúšikovia a ľudia, ktorým sa táto hudba páči. Tí nás
poháňajú vpred. Bez ich podpory by sme už asi neexistovali. Mínusom je možno
to, aké ťažké je v dnešnej dobe presadiť sa, a tiež ako majú rôzni
"organizátori" zaškatuľkovanú dobrú a zlú hudbu podľa jednotlivých štýlov a
nie podľa toho ako kto hrá.
Ďakujem za rozhovor a želám veľa dobrých hrdzavení.
