Pani mohla mať tak okolo štyridsiatky. Zjavne sa trochu potila v čiernom kabáte, v tomto predjarnom počasí. Výraznejší mejkap jej ešte znásoboval neskrývanú zlosť, takže po chvíli mala líčka ako ruská matrioška. „Prosím si Diora.“ Povedala rázne. Oprela sa o pult a na golieri sa jej zahompáľali líščie labky. Predavačka sa pýtala akú vôňu si prosí. „To je jedno, Diora.“ Čakala som, či predavačka siahne po tom najdrahšom flakóne. Nesklamala ma. Pani s ťažkým dychom priložila k nosu vzorku parfumu a ledabolo, ako keby kupovala rohlíky na raňajky, prikývla, že si berie celú sadu, aj s telovým mliekom a dezodorantom. „Ta ja mu dam, ta ja mu dam.“ Šomrala si popod nos.S predavačkou sme si vymenili pohľady, a keď som videla, že pani s nákupom ešte neskončila, tak som si ešte chvíľu vyberala z malinových odtieňov. Keď sa na mňa pani úkosom pozrela, zahlásila, že aj ona si vyberie nejaký odtieň. „A ešte nejakú špirálu mi dajte.“ Zakaždým sa opýtala, či je kvalitná, a tak znova popod nos pridala: „Ta ja mu dam. Ta ja mu dam. Šak ten uvidi.“Predavačky ju obskakovali úmerne k narastajúcemu účtu, pani si v ošiali nákupnej horúčky rozopínala kabát a v ruke zvierala kreditnú kartu. Suma na pokladni vysvietila štvorciferné číslo. Pani bez mihnutia oka zaplatila a tak, konečne spokojná, s víťazoslávnym úsmevom vyšla do poobedňajšieho slnka. Keď som túto chutnú epizódku rozprávala na druhý deň kolegyniam v práci, ešte som netušila, že rozmotám niť okamihov, ktoré vraj v manželstve chutia a štípu dvakrát ako čili papričky. V duchu pozdravovali pani z parfumérie, že v návale zlosti už svojmu prisahanému neraz prečistili bankové kontá. Potom padla aj taká klasika, že je tiež účinné manželovi pár dní nevariť, neprať a nežehliť, alebo prísť bez prípravy, domov až neskoro v noci. Niekde si so sebou kus zlosti odnesie aj manželova obľúbená vec. Smiali sme sa pri predstave ako kolegyňa trhá na márne kúsky manželovu košeľu alebo manžel po príchode z práce, zbiera štvornožky súčiastky z rozbitého budíka.Potom sú aj ženy, ktoré sa na svoje polovičky ani nemôžu hnevať, nech už urobia čokoľvek šialené. Hlavne potom, keď som si vypočula Vierku. Jej manžel, prvotriedny vtipkár, raz prišiel domov o pol tretej ráno v dobrej náladičke. To by nebolo nič. Ale on, aj keď predtým nejako nejazdil, prišiel domov na koni. Ja si síce neviem dosť dobre predstaviť koňa vo výťahu, ale Vierka má odvtedy ku koňom vyslovene pozitívny vzťah. Hlavne, keď si na prianie svojho milovaného, vyšla na koníka uprostred nočného sídliska. No, vskutku romantický únos. Posledné slovo teraz nechám mužovi.Keď som sa Kamila opýtala, čo najhoršie mu žena vykonala, keď ju nazlostil, pohotovo odvetil: „Povedala mi, že mám malého“. ;o)Raz darmo, manželstvo je kumšt.
