Stretnutia medzi riadkami

Denne často zachytím len rýchle stretnutia, krátke správy, ale aj tak ich ako veľmi vnímavý tvor rada prijímam. Formálne aj úprimné, veselé aj smutné. Čakám na každodenné prekvapenia, stretnutia zrakov náhlivých, keď sa správy na polceste strácajú. Na ulici, v práci, v obchodoch. Ráno vždy stretnem zopár nezvóznych a len rýchlo zachytím: "Zaspala som, končím rozhovor!" Keď ďalej kráčam ulicou, občas stretnem šarmantný zrak kupujúci noviny a zraky hneď vysielajú o čosi dlhšie: "Hm, taký živý budík by som bral." "Áno? Hm, máš šancu, tak to skús." Spojenie sa pretrhne, nerád riskuje, choroba z povolania. Možno nabudúce. Inokedy si celkom vychutnám stretnutia zrakov v nekonečných radoch, keď sa stretne môj skúmavý s druhým skúmavým: "Teba určite niekto niekde čaká." "Ten predsa nemôže byť sám." Chvíľu sa len tak hráme, až to jeden zrak zahrá do bezpečia autu. Ďalší zrak v rade je trochu nesústredený, pretože v skutočnosti premýšľa o dĺžke mojej sukne. Hodím naňho jeden z tých milších: "Čo je?" Pri dverách jeden pozitívne naladený: "Krásny deň slečna". "Kiež by ste mali pravdu pane, ste milý." Ďalšia prudká zraková zrážka: "Ako len nemám rada typy ako Ty! Fifleny!" "Hm, milá, aj Vám pekný deň." Zatvorí mi dvere pred nosom. Len taký krátky úryvok zrakového odkazovača, ktorý občas prezradí viac než iné zmysly. Tie najvzácnejšie sú zraky spriaznené. Tie nemusia vravieť nič, tie len jednoducho vedia. Na blogu sa nám zraky často stretávali, ale zatiaľ len tak polovičato, vlastne z mojej strany trochu nesmelo. A ono to naozaj funguje aj v chladnejšom virtuálnom svete! Medzi riadkami denne nachádzam toľko krásnych stretnutí. Možno sa dnes alebo nabudúce stretneme iba niekde na polceste alebo sa naše zraky stretnú v príjemnom rozhovore. Netuším.A o čom neznáme zraky často snívajú? Že sa stanú zrakmi známymi a stále majú chuť rozprávať sa a stretávať, ba poniektoré aj beťársky žmurkať :o)