Jana„Po desiatich rokoch manželstva som si zvykla na všeličo, ale žeby som skákala od šťastia, to povedať nemôžem. Záleží to hlavne od toho, v akom cholerickom rozpoložení sa môj muž práve nachádza. Niekedy sa na ňom spolu s deťmi už len smejeme. Láska sa kamsi potichu vytratila.Prednedávnom som stretla starého známeho. Položil mi len jednoduchú otázku. Či nie som náhodou hladná, či mi nič nechýba, či mám všetko, čo potrebujem. Precitla som. Môj muž sa ma to takto, za desať rokov ani raz neopýtal ...“Eva„Ja premýšľam, že možno spustím zo svojich predstáv. Pre pár dňami som stretla jedného muža. Je ozaj inteligentný, oproti všetkým tým podvodníkom a čudákom, čo som postretala. Je to taký ten dobrácky typ, občas trochu nemožný. A páčim sa mu, veď to žena spozná okamžite. Akurát, že fyzicky ma veľmi nepriťahuje. Necítim sa s ním zle a povedzme, žeby som bola spokojná. Ale na druhej strane sa bojím, že o pár rokov stretnem niekoho, do koho sa naozaj bezhlavo zaľúbim. Čo potom?“Lucia„Hm. Príliš pozitívny pocit z Vás dvoch nemám. Tridsiatka mi minula ani neviem ako, na obzore, k šťastiu žiadny súci muž a už akosi pričasto nakúkam do kočíkov. A tak som si navalila povinností. Domácnosť, školu, kurzy, len aby som si ten osamelý denný beh, pričasto neuvedomovala. Slobodných mužov po tridsiatke nie je veľa, a aj keď nejakého stretnem, tak ma srdce jednoducho nepustí. Chcem byť naozaj šťastná. Ako tak spokojná som aj teraz."Platíme. Dnes večer len čašníkovi. Tri kávy ... a ešte jeden čaj.O pár rokov možno za niečo zaplatíme inde.Celý život je to stále o tom istom. Hlava alebo srdce.
