
Je mi nehou,roztopenou v tele.Tou, čo pre dvoch žije, bdie i stelie.Mäkkým teplom,pod košeľou muža.Tou čo verí, nedá všetko už aj. Prvým jemným,rozospatým vzdychom, keď budí sa, vníma svoje ticho.Zmyslom všedných,zabehnutých hodín,keď sa s každým, dňom i nocou rodí.Je mi kúskom skutočného citu.Takú ju chcem.Celú, čistú, sýtu.