
Už ani slzu jedinú,zašepkám do tmy pre seba.Pod očným dažďom, soleným,zhasína iskier pahreba.Už nie sú, nechcú, neľúbia,spadnuté city kropím si,ja vnútri oči potápam,on vonku leje na rímsy.Konečná, niet čo oklamať, z tisíc slov, jedno pravdivé.Plavím sa slaná, stíšená. bez vesla, v citov odlive.Už ani slzu pre muža do mokrých perín rozprávam. Jedine ak je pre lásku,pre lásku, keď je nepravá.