Nechajte ich prosím žiť

(zdroj: www.sverigel.sk)

"Bolo to také strašné, horela celá naša dedina. V plameňoch boli všetky ulice, všade vládol zmätok, krik a bolestivé kvílenie. Celé sa to zomlelo veľmi rýchlo. Zachránila som sa iba ja jediná. Všetci moji kamaráti zahynuli. Bojím sa kamkoľvek ísť. Sú takmer všade, sú mocní, silnejší ako my. Vôbec im nerozumiem, veď sme im nič neurobili. Tiež tu máme svoje skromné miesto a plníme si svoju dôležitú úlohu. Čo proti nám majú?"Bola taká ustráchaná, keď mi sedela na konci ukazováka. Kým odletela ešte ma ticho poprosila: "Odkáž všetkým, nech nám nepália naše domovy. Tých pár suchých stebiel za to nestojí. Tráva bude pekná zelená aj bez ohňa." Tak leť. Leť ďaleko, pánbožkova kravička.