Prednedávnom som v obľúbenom podniku sledovala takmer filmovú scénu. Žena sediaca za barom, mužovi bez prípravy zavesila jedno zaucho. Pravda, ten ju predtým tiež pre prípravy, chytil za zadok. Neviem či sa poznali, ale on sa aj naďalej prihlúplo usmieval. Potom sa znova sa elegantne usadila, ladne prehodila prameň vlasov a odpila si dúšok vína.Neviem, ako by som sa zachovala ja, ale podľa možností, s prehľadom. Aj keď vo mne často aj čerti šijú, keď premýšľam, či je dobré, púšťať sa do umelo vyvolaných slovných potýčok, kde biť sa, už naozaj nemá význam.Ale aj o inom som chcela ...Denne zachytím v práci rozhovory o tom, ako sa dá ozaj veľmi fajnovo, aj pri minime povinností, maximálne sťažovať. Aj ja často frflem, ale keď ma to prejde, tak sa vždy pre seba pousmejem a spomeniem si na to, čo mi vravela mama, keď si skoro ráno, namiesto rozcvičky, vybehla s motykou do záhrady, medzi hriadky. Až potom sa elegantne nahodila a šla do práce. A pri podobných rozhovoroch sa už len usmievala popod nos ako Mona Lisa.Hm. Ak cez deň hoc aj rýľujem, či okopávam v záhrade a večer ladne vplávam, do červených divadelných kobercov, tak v tomto budem asi po nej. Vždy sa najlepšie cítim, keď lavírujem niekde medzi kočom a vozom. Stačí len vedieť šarmantne prestúpiť.Vraj dámu robia dámou jej skutky, prirodzená inteligencia, šarm a slovník úzko spojený s celkovým zovňajškom. Moja kolegyňa vraví, že sa už narodila s ihličkami na nohách, ale zato slovník má občas taký pravý krčmový. Každej žene je to inak dané. Jednej bolo niekde pridané, druhej ubraté. Ale aj tak je každá z nás najkrajšia vtedy, ak je prirodzená a sama sebou.
