Je teplý večer a tma príjemne vonia. Na nič sa nepýta, všetko vie. Už halila nejednu túžbu a snenie. Len sa tak zmyselne mieša s rosou, s vánkom a nežne mi spíja hlavu. Duša, tá jej už dávno podľahla. Nebránim sa, nechám sa viesť. Už ma má takmer celú.Zavriem oči a rukou idem za vôňou, ktorú ku mne s tichom nesie. Má o jednu prímes viac. Táto je silná a nežná zároveň. Nájde moju dlaň, zvinie ju, až sa celkom stratí niekde, kde sa cíti, ako by tam odjakživa patrila. Chvíľu ju skúma, hladí, tak mi otvára oči. Vidím pohľad, ktorý ma nesie veľmi ďaleko a ja mäkko kráčam vedno s ním. Prirodzene, bez slov, ruka v ruke, bosí, vbárame sa do zeleného zamatu. V tichej diaľke počuť struny. Hrajú sa s tónmi a vábivo ich ukladajú ku sebe. Pohľad prečíta pohľad. Všetko ostatné si samo nájde pár a miesto, ladí spolu so strunami v jednom takte, znení. Pletú sa vône a túžby. Aj látky šiat na krátky okamih spojí vánok, čo letí okolo. Tón a tón, krok a krok, ako stvorení pre seba a tento večer. Len na krátky okamih stíchnu a pevná ruka odtrhne biele, jemné lupienky. Zablúdia do vlasov a nie sú samé. Viažu sa pocity, dych a tma. To blúdenie v blúznení má zmyselnú vôňu. Takú milujem. Keď vonia a zvádza, nechám sa viesť ... Jazmín. Práve kvitne.
