Taká je tetka kvetinárka. Chce len dvadsať korún za kytičku. Okrem iného je tetka majster improvizátor číslo jeden. Skombinuje a zviaže do kytíc aj kvety, ktoré by ste v kvetinárstvach bežne nenašli. Viem, že na to treba cit pre krásu a kus fantázie. Aj mne niekedy postačí jedna malá prechádzka po záhrade a v každom ročnom období, mi kancelársku šeď zjemní pekný aranžmán. Tvorivé bunky majú sviatky a aranžmán zas poteší oko každej návštevy. Vždy som obdivovala umenie kvetinárok, ktoré vedia urobiť na počkanie, s fantáziou, krásne kytice na mieru. Stačí spomenúť príležitosť, vek, obľúbené kvety, niekedy niečo z povahy obdarovaného a do kytice nezviažu len kvety, ktoré sú najdrahšie a chcú ich rýchlo predať, ale pri výbere si dajú ozaj záležať. Do obľúbeného kvetinárstva si chodím často len tak popásť zmysly a niekedy mám strašnú chuť zamestnať sa tam aspoň brigádnicky. Viazala by som do kytíc všetko, čo by som ľuďom videla na očiach.Minule som tam začula jedného muža: „Potreboval by som takú kyticu, „akože sorry.“ Kvetinárka s úsmevom odpovedala: "Záleží na tom, čo ste žene vykonali.“ Len sa tak usmial popod nos a o chvíľu už odchádzal s krásnou kyticou. Kamoške, po prudkej talianskej hádke na MDŽ, daroval manžel kyticu v štýle: „Choď do garáže, otvor kufor auta, nájdeš tam kyticu! Vädne tam už dva dni!“ Zachránila, čo sa dalo. Aj ona, aj on. Ale nakoľko ju poznám, najradšej by ho bola asi vyšľahala žihľavou, na tých najcitlivejších miestach. Premýšľam, pod aký symbol, by sa zmestili takéto milé radosti manželského života, lebo vraj každá kvetina má svoju reč. Aj o darcovi, aj o obdarovanom čosi prezrádza. Ale to sme si kedysi písali aj do dievčenských zápisníčkov a na tých babských povedačkách je vraj vždy pravdivá aspoň polovica. Nič to nezmení na skutočnosti, že voňavé esperanto kvetín ostane vždy nesmrteľné a nevädnúce, ak je darované z lásky.A skoro som zabudla. Tetku kvetinárku nájdete ju na Hlavnej ulici. Vydá Vám do posledného haliera. A jej kvietky rozprávajú tak od srdca, úprimne ...
