Hneď zrána vytiahla ľudíz teplých postelí. Aj nenápadné zvuky dediny sú dnes odhlučnené snehom. Popár metroch utíchnu a zamiešajú sa medzi vločky. Zvláštne, aleaj dospelí sa zo snehu vedia tešiť rovnako ako v časoch, keď ich jedinoustarosťou boli staré korčule. (Ak teda práve neuviazli s automv záveji).
Obecný rozhlas zvoláva na ihriskohasičov. Už vidím, ako sa dnes po všetkých pôjdoch budú hľadať odložené korčule.A zajtra už z klziska budem počuť zvuk zápasov medzi horným a dolnýmkoncom dediny.
A možno aj ja otvorím svetza starou hrdzavou bráničkou. Ak sa naň dnes budem dívať spoza šálky lipovéhočaju, už sa podo mnou ľad nepreborí. Aj keď voda v našom potoku dnes už siahalen po žabacie členky, biela zo zím je stále čerstvá, ako tá, čo mi práve padána parapet. Sadá do maku, ktorým sisýkorky plnia žlté brušká a ticho vyťukávajú neznáme odkazy zo života vovýškach.
Ešte aj deti v škole saučia rovnaké básničky: „Dobrý deň, som maliar mráz, nič neberiem za obraz...“.Alebo „Zima je a kvietky, zľadovateli všetky ...“ Pri tej druhej som sa vtedy zaťala a ďalejani nemukla. To bolo sĺz a sviečok pod nosom.
Úplné ticho je až tam hore nakopci, za dedinou. Také ticho, aké sa dá počuť iba v zime. Tam, kde je snehpoškvrnený iba stopami štvornohých. Cestou hádam, či mi šli oproti, alebo savracali späť do svojho lesa. Na poliach, akoby ani nesnežilo všade rovnako. Tiezorané sú ako mamin strúhaný tvarohový, len jemne zaprášený vanilkovým cukrom. Ana lúky a lesy, akoby sneh sypali zaľúbenci a sem tam sa imz vreca usypalo viacej. Ani psov tu už nepočuť brechať. Len sneh pod nohamipravidelne vŕzga, ako stará podlaha pri kachľovej peci. Dnes sa mi naozaj vrátiliobrázky z detstva, keď zima bola zimou a leto letom.
Podvečer je už nebo také nadýchané,až mám pocit, že mi každú chvíľu spadne do náručia, ako nevesta ženíchovi naprahu kostola. Už viem, že do rána úplne stíchnu potoky. Dnes im ešte v škárachsrdce zurčalo. No v noci zaspia spánkom z rozprávok. A ak zima nebudenáladová ako vlani, precitnú až na jar, keď sa bude zas nanovo rodiť život.
Mia sa ma pýtala, prečo som uždlhšie nič nenapísala. Vravela som jej: „Napíšem, len musí napadnúť sneh.“ A horeuž tretí deň prezliekajú periny.
Müller/Bittová/Leško/Rudavský
