reklama

Reservé pre dámy

Vo štvrtok podvečer má mesto takú akurátnu hustotu. Tuším nie som sama, kto si už s troškou víkendovej nálady povie, že je práve ideálny čas niekam vyraziť. Piatok sa v práci nejako ustojí, hoc aj na jednej nohe. Štvrtková nálada dorazila už ráno, a tak sú v podvečer štyri kúpeľne obsadené až do odvolania. V jednej sa na poslednú chvíľu lakujú nechty, v druhej kulma trápi vlasy, v tretej sa točia riasy a vo štvrtej sa do zubnej kefky spieva „Diiis tajm aj nou is for riiiiil ...“ Páni moji! To zas bude večer ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (80)
Obrázok blogu
(zdroj: http://www.promoagency.sk/mask%20bw.jpg)

Len čo sa so slušným meškaním stretneme, Eva skonštatuje: „A nie, že sa zase pohádame ako minule.“ Hm. Niekedy je to viac ako pravdepodobné. Chce to totiž riadny kus energie a ešte aj správnu konšteláciu hviezd dať dokopy ženy, ktoré už nie sú žubrienky a každá je zvyknutá na istý štandard, pod ktorý už nespúšťa. Trochu rozšafne kráčame mestom ako tie štyri v obľúbenom seriále. Každá úplne iný typ. Lichotí nám, keď sa za nami otáčajú rôzne mužské vekové kategórie. Niekedy stačí gesto, pohľad a vieme koľká bije. S Janou sa z toho stále smejeme, že si raz asi polezieme do kapusty, lebo máme podobný vkus na mužov. Božechráň, vraj dve ženy sa nikdy nedohodnú ...„Nie zlý začiatok večera“ vraví Danka, keď nás vítajú v obľúbenom podniku a elegantne vyhadzujeme pánov, od nášho rezervovaného stola. Zjavne nečakali taký frontálny ženský útok a ktosi poznamená, že má taký pocit, že sa ešte vrátia ...Kým sa nám za pultom mieša Tajomstvo barmana, preberáme novinky života. Atmosféra má tú správnu príchuť, keď sa celkom zošerí a do svojho kútika sa pomaly sťahuje starý diskdžokej. Čistý klasik v nemoderných džínsoch, koženej veste a s mrožími fúzmi pod nosom. Prešedivené vlasy si zopne do chvosta, objedná si pivo, zapáli x-tú cigaretu a vyberie prvú skladbu. Nie nadarmo sme si vybrali štvrtok. Je oldies večer, s hitmi, ktorým čas neuškodil, len ich dobre preveril a vytriedil. Asi starnem alebo čo. Polovica súčasných hitov mi vôbec nič nehovorí. A samozrejme, keď je oldies večer je tu vždy aj veľká šanca, že sa nebudeme k baru predierať cez násťročný dav. Neveľký priestor medzi stolmi sa nesmelo plní. Po chvíli sa rozhojdám na stoličke a súrne potrebujem ísť na parket. A tak keď Donna S. spustí Bad girls, symbolicky vplávame medzi zopár tancujúcich. Po tretej skladbe k nám nenápadne dotancujú dvaja muži. Smelší sa pýta: „Môžem sa pridať?“ V duchu si pomyslím, že ani netuší akú búdu si na seba našil. Na parkete nepoznám zľutovanie. No počkaj, cariňo, veď Ty sa dozvieš. Napadne ma, že si to ešte osladím a bežím si od klasika, intenzívne zahaleného v dyme, vypýtať Gloriu E. a jej božské Oye Mi Canto. Vravím mu, že keď dá ešte niečo dobré navyše, tak mu donesiem aj debničku piva. Odmietne, ale južanské rytmy sa mu zapáčia. Hlavne potom, keď vidí ako sa naši tanečníci všemocne snažia zadkom kresliť osmičky pri Lambade. V duchu sa pučíme od smiechu a presne v takú chvíľu sa odplavujú z hlavy všetky šedivosti. Zbožňujem ten pocit! Sprisahanecky mrkám na Maju a tá to nenápadne zapichne vetou: "Odrazu je tu tých chlapov toľko, že mi až zavadzajú.“ Smejeme sa tak, že prehlušíme posledné tóny španielskych gitár. „Ale no, zľutuj sa, pozri ten neborák už chytá štvrtý dych a vypotil viac, než pri horúčke.“ „Myslíš? Tak teda dobre. Povedzme, že prešiel prvým kolom. Teraz skúsime to konverzačné.“Výhodou, či nevýhodou podniku s hudbou je skutočnosť, že sa tam ani prinajmenšom veľmi konverzovať nedá. Vo väčšine prípadov sa na seba tak trochu nasprostasto usmievate a dúfate, že aspoň tá druhá strana vie, o čom je reč. A potom sú ešte prípady, keď to muži využijú vo svoj prospech. Čo je tentoraz náš prípad. V snahe o ten najlepší zvuk sa cvičene prilepia a konverzujú priamo s uchom. Samozrejme len náhodou sa kde – tu letmo dotknú. Ruky skončia presne na nekrytom mieste, tam kde sa tričko rozchádza so sukňou a použijú aj mini triky, na ktoré už dnes nenaletí ani pätnástka. Ešteže diskdžokeja nenapadlo hodiť tam niečo pomalé. Fakt by si zaslúžil pivo navyše. Našťastie, v podobných situáciách už máme dohodnuté tajné znamenia. V najhoršom prípade sa vytratíme na poradu na toalety. (A teraz už viete prečo tam chodia ženy vždy vo dvojici. Jasné, že Vás ohovárame). „Odchádzame!“ Zahlásili sme takmer naraz do veľkých zrkadiel. Náš hlasitý smiech sa odráža od obkladačiek a Eva zahlási, že sa jej chce spievať.Ale najprv odtiaľto musíme taktne vycúvať, lebo toto sú presne tie chvíle, keď je lepšie odísť tesne predtým, než sa večer preklopí na druhú stranu. Náhodou by sa ešte niečo kamsi zvrhlo ... „Tak páni, nás čaká ešte cesta domov, ráno skoro vstávame. Veď sa ešte v nejaký ten štvrtok stretneme. Fakt už ideme. Ale veď bolo celkom fajn a ..." Blá blá blá. Jana je expert, ak treba namiešať nejakú hustejšiu omáčku na záver. A tak ešte zamávame diskdžokejovi, ktorý už pomaly balí krám, a tak vdýchneme nočný vzduch ulice.Eva si to neodpustí a na plné hrdlo krásne falošne zatiahne: „Jen jeden, jen jeden, ať řekne mi: stůj a buď mou paní ...“„Tichooo.“„ A čo ti ten chlapík vlastne tlačil do hlavy?"„Aaaale, vraj mám krásne modré oči ako mačiatko.“ „Len zase nezaspi s tými kontaktnými šošovkami. Budeš mať oči krásne jak angorský zajac."Ešte dlho sa v meste ozýva náš smiech a mňa napadne, že ešte stále má tú zvláštnu príchuť bezstarostnosti ...

Katarína Maliková

Katarína Maliková

Bloger 
  • Počet článkov:  187
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu