Svadby podľa Katky

„Všetko sa začína hádkou a panikou, potom sa nasadne do auta s bábikou ...“ spievali sme si v aute starú pesničku v čase, keď svadobná nálada prekročila teplotu prvého letného dňa. Kdesi na dvanástej zákrute som takmer zaborila nos medzi mladomanželov, čo svorne stáli na spotenej torte a so smiechom sme si vraveli, že tieto okamihy si musíme poriadne vychutnať. Život ich už nikdy nezreprízuje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (66)
Zuzka a Martin boli samozrejme krajší :o)
Zuzka a Martin boli samozrejme krajší :o) 

Keď sme sa kedysi ako letnépätnástky vydávali za svojich platonických frajerov, rozprávali saa snívali o vlastných svadbách, mojej predstave o svadbe sakamošky vždy smiali. „Máte ale malú záhradu“, vravela mi Lena, keď som sozasneným pohľadom hmkala o svadbe v letnej záhrade. Viem, že by tam voňaljazmín, rosa a teplá noc a ja by som si aspoň na chvíľu vyzulatopánky a naboso si zatancovala mladomanželský valčík. Svadobná biela by zahladilazelené stonky trávy a dávno spadnuté hviezdy by napĺňali, čo kedysi dávnosľúbili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A potom, keď by džezovú kapelu vystriedalacigánska muzika, ujo Štefan by od stola zvolal: „A teraz totu moju!“ Všetci bysa zabávali až do rána a šťastie by bolo hmatateľné.

Len prednedávnom som stálauprostred hotelovej záhrady a všetko bolo naozaj krásne, ako zo sna.V duchu som si vravela, že predsa len snívam reálne sny. Aspoň tak dopolovice. Ženil sa brat.

Neviem, asi som mu naozaj uverilaa celkom precitla, až keď si vyskúšal svadobný oblek s bielou vestoua košeľou šitou na mieru. Zapla som mu manžetové gombíky a vystrel sa predzrkadlom. Premohlo ma dojatie, zvláštna zmes emócií a jeden celkom novýpocit, že už nič nebude ako predtým ...

SkryťVypnúť reklamu
Gombiky
Gombiky 
Kosela
Kosela 

Na okamih som si zaželala, abyčas tak neutekal, že mu niekedy, celkom zadýchaná, nestačím. Snažila som saprežívať každú minútu dvakrát, keď už v piatok podvečer, dom zavoňalfréziami a ružami z nevestinej kytice. Viem ako mi býva úzko, keď mi občaspred nosom uniká jedinečnosť životných okamihov. Vraj všetko príliš prežívam.Vraj ...

Kytica
Kytica 

Pierko
Pierko 
pierko
pierko 

O čosi ťažšie už bolo domaudržiavať aspoň kolísavý stav pohody a mieru, hlavne, keď už miestaminebolo ani kam stúpiť. Domáci tmel sa rýchlo míňal. Siahla som po tajnýchzásobách.

Asi aj zo spánku som prerátavala zoznamhostí, rozmiestnenie stolov, menoviek a všetkého možného. Hnaná vlastnýmzmyslom pre detail a sklonom k perfekcionizmu som si donekonečnaopakovala otázku, či sme predsa len na niečo nezabudli.

SkryťVypnúť reklamu

„Čoby, všetko máme!“ zvolalaJanka na druhý deň, keď zaklapla kufor s tortamia v predstihu svadobného dňa sme vyrazili doladiť detaily. Triasol sami žalúdok a vraj som si mala dať štamprlík, no radšej som trochunemotorne zakrývala nervozitu. Viem, že by som si neodpustila, ak by mojouvinou niečo nevyšlo.

O druhej poobede som už pohľadomprebodávala manažéra hotela, keď riadil čašníkov ako autá na križovatke. „Spoliehamsa na vás.“ opakovala som mu tretíkrát. Čašníci pobehovali ako mravces čiernymi motýlikmi, a keď im niekto nechtiac vošiel do cesty,s ľavou rukou za chrbtom sa mierne uklonili. Prechádzala som sa okolostolov, v duchu už usádzala ľudí a končekmi prstov hladila slávnostnéobrusy, akoby som znova potrebovala uveriť, že toto všetko je naozaj skutočné.

SkryťVypnúť reklamu
Stoly
Stoly 

Stoly2
Stoly2 

Z hotelovej záhrady jekrásny výhľad na rodný Bardejov.

Panorama
Panorama 

Na sobáš sme prišli na minútupresne. Stihla som ešte posledný pohľad na slobodného brata, že je všetko tak, ako má byť, a keď siešte zapne sako, bude to perfektné.

Neviem presne čo cítia rodičia, keď vedúsvoje deti k oltáru, len viem, že ak to raz zažijem, nikdy na tú chvíľunezabudnem. Tak hrdo prekročili prah, keď zaznel Mendelssohnov pochod anevestina vlečka vplávala do chrámovejuličky. Chýbala presne táto kvapka, aby sa môj pohár spontánne prelial. Slzypriniesli uvoľnenie.

Zo zadného radu lavíc som sadívala na dvoch šťastných ľudí, v ušiach mi odznieval sľub vernosti,prísaha pred Bohom a v duchu som si vravela, že niet na svetekrajších a zaväzujúcejších slov.

„... že ťa nikdy neopustím, aniv šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe,a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“

Keď som bola pre pár rokmi zasvedka kamoške, tak som celú prísahu preplakala, a keď som potom šla čítaťprosby, tak som vôbec nevidela na riadky. Miništrant mi musel zabodnúť prstdoprostred textu. Po tejto skúsenosti som už nič nenechávala na náhodu. Notentoraz ma od veľkého dojatia zachránil detský zbor, ktorý miestami spievaltak falošne, že ma naháňalo do smiechu. „To aj my sme kedysi spievali takfalošne?“ štuchám do kamaráta. „Jasne, ešte horšie.“ Maťo bol vždy srandista.

Po sobáši chcel každý zaželaťmladomanželom veľa lásky, šťastia, zdravia a všetkých tých životných vecí,ktoré ešte nikto nikdy pokope nevidel.

Len deti veria na rozprávkyo princeznách v bielom.

Zuzka
Zuzka 

„Neboj, teraz to už budezábavnejšie.“ vravela som malému Peťovi, ktorý sa už dožadoval tej povestnejsvadobnej hostiny.

Prestrete
Prestrete 

Ešte zaštrngali svadobné črepinya poháre so šampanským a jahodami, zaznel prvý mladomanželský tanec, a takuž sa hodovalo a veselilo až do východu slnka.

Svadobcania
Svadobcania 

„Prečo si taká smutná Klárka?“

„Vieš, keď ja sa tak strašne hanbím. Zababrala som si šaty čokoládou.“

„To nič, aha tamten ujo je už akýveľký, a tiež má čokoládu na kravate.“

Klarka
Klarka 

Nám slobodným tridsiatničkám muselastačiť Heiβe Liebe v pohári.

Takejto dobroty by som bolazjedla aj za jedno vedro.

Zmrzlina
Zmrzlina 

Vedela som, že raz príde ten deň,keď sa budem môcť beztrestne dostať do veľkej špajze s koláčmia najesť sa do prasknutia. Len som netušila, že keď ten deň naozaj príde,na svadobné koláče nebudem môcť ani pozerať. O chuti nehovoriac.

Zakusok
Zakusok 
Torty
Torty 
Torty1
Torty1 

Môj svadobný dar

Dar
Dar 

Nevesta si v polnočnomredovom tanci vytancovala v predstihu už aj eurá.

Euro
Euro 

A potom po polnoci, už ubiehalovšetko veľmi rýchlo. Už sa brieždilo, kým sme vyprevádzali všetkých hostí. Poniektorí chceli rovno v oblekoch skákať do hotelového bazéna.

Stoly som naraz zastihla prázdne a chcelo sa mi zakričať, aby sa ešte raz všetko vrátilo, že toto bola len generálka až teraz ideme naostro. Každý okamih by som prežila ešte trikrát. To čo mi ušlo, mi už fotky a video, nikdy nevrátia. Len pripomenú.

Stol
Stol 


„Vieš čo, už dávno som nevideladvoch tak šťastných ľudí s budúcnosťou, zrelých na manželstvoa rodinu.“ vravela mi kamoška, keď sme hľadeli ako sa pár nad ránom zvŕtana parkete.

„A ty? Nechcela by si si založiť svadobnú agentúru?“

„Ja by som sichcela založiť, ale niečo celkom iné.“

"No ja len, že keď som ťa tak dnes z diaľkypozorovala, ako s prehľadom zvládaš aj svoju úlohu čerstvej švagrinej, hodilaby si sa na takú prácu. Myslím to vážne.“

„Hmm, to by boli ale romantickésvadby. Len musím asi najprv nájsť to vlastné šťastie, aby som potom tie svadbyv zdraví ustála.“

„Tak si teda pripime!“

„Na lásku!“

Mladomanzelia
Mladomanzelia 

A žili šťastne, až kým nepomreli ...

Foto: srandista ujo fotograf, Hotel Bellevue a ja.

Katarína Maliková

Katarína Maliková

Bloger 
  • Počet článkov:  187
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

41 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu