Nestál si včera za tým plotom? Predstavovala som si, že si to Ty a tajne ma pozoruješ. A že ma potom počkáš pred bránou a povieš: „Ahoj, to som ja. Ten, čo našiel Tvoj odkaz.“ Utrieš mi spotené čelo, líca mi zrumenejú ešte viac a potom pôjdeme. Bude sa mi chcieť poskakovať.Ibaže z premýšľania ma vytrhol len chladný hlas: „Hraj! Dnes je to veľmi slabé! Vyčisti si hlavu!“ Bohužiaľ, tak ľahko to nepôjde. Zlyhal „anticitový“ program a nasťahoval sa ku mne akýsi neláskavý pocit. Veľmi známy. A systém nevie tento súbor ani liečiť, ani odstrániť. Hm. Skúsim s ním žiť.Tak som v podvečer zhrabávala zlato zo záhrady a pýtala sa stromov, či im v zime nebude chýbať. Mne by chýbalo. Som taká zimomriavka. Na chvíľu som doň padla ako gaštan a rukou hľadala kúsok tepla. Tvoju ruku. Našla som sny. Voňavé a farebné. Práve spadli zo stromov vo farbách, aké mám rada. Už nie sú zelené, už dozreli, preto spadli. Stačí ich len prežiť. Teraz! Tak neutekaj! Láska všetko prekoná! Počuješ? Všetko na svete!Možno zajtra hodím ďalšiu fľašu do mora. Možno aj túto nájdeš a bude to dvojnásobný osud. Ktovie ... Možno ani tak mu neuveríš.Je mi zima. Zrejme z prebytku veršov a nedostatku objímania. A možno je to jeseňou. Teplou a predsa chladnou.Alebo preto, že chcem milovať, nie trápiť sa. Rovnako ako Ty. Nezabudni. Všetko prekoná ...
