Katarína Nagyová
Foz de Iguazú
Argentínsko-Brazílska hranica, Foz de Iguazú, 11. 11. 2004
Ak na "Na ceste" stretnem toho, "Kto chytá v žite" a nebude to "Alchymista", očakávam, že "Traja muži v člne" ma nájdu na kóte "1984". Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Katarína Nagyová
Bratislava versus „Krepáňovo“
Každý si je strojcom svojho šťastia. Aj nešťastia. "Podaril" sa mi zaujímavý ťah. Láska je vec magická a démonická a presťahovala som sa náhle a nečakane z rodnej a 32 rokov obývanej Bratislavy do Zvolena. What a wonderful deal! Každý mi vravel, neblázni. Vždy sa to totiž deje presne opačne. Avšak ja si nedám povedať a rada si (možno som masochista) všeličo vyskúšam. Prinajmenšom sa dá porovnávať. Nechcem polemizovať o tom, že je tu jedno kino, kde nikdy nič nehrajú. Príroda je tu pekná, stačí prejsť pár kilometrov a dá sa skvele si zalyžovať. Ale... Nikdy som nechápala tú skrytú či otvorenú nevraživosť zvyšku Slovenska voči nám, Blavákom. Skátka, prečo sme Vám stále proti srsti? Máte rovnaké možnosti ko my. Ale....
Katarína Nagyová
O žití a nežití...
Nedávno som prechádzala okolo nášho paneláku a zachytila som koniec rozhovoru dvoch asi dvanásťročných chalanov:"…čo Ti šibe, život končí až v tridsiatke." Nuž hej, vravím si, pre nich som v 32 rokoch celkom oprávnene a pochopiteľne starena odsúdená na štrikovanie, varenie kapusty a húpanie sa v hojdacom kresle. Je zaujímavé ako postupom času flexibilne meníme pohľad na vek a na to, čo ešte stihneme a čo ešte môžeme. Keď som mala 16, na dovolenke sa mi podarilo votrieť do partie 21-22 ročných slečien. Na jednej strane mi to lichotilo, ufff, avšak ako som ich vtedy v kútiku svojej rozjasanej postpubertálnej duše ľutovala. Boli vtedy podľa mňa skrátka pre život už úplne nepoužiteľné. A tá hranica dvadsiatky sa mi vtedy zdala neskutočne ďaleko. Teraz sa nad tým len pousmejem a vravím si...výborne, ešte mám stále pred sebou pár rokov "relatívnej" mladosti.....
Katarína Nagyová
Postoj, cudzinec...
Keď sa Vás niekto opýta, kam idete tento rok na dovolenku, väčšinou očakáva odpoveď, že do Chorvátska lebo na Mallorku. Pokiaľ vyslovíte meno nejakého exotického ostrova, uznanlivo pritakáva a závidí. Pokiaľ mu poviete, že idete do Kambodže zapochybuje o vašom duševnom zdraví, krúti hlavou a rozhodne nezávidí. Ani za nič by tam totiž nešiel. Avšak pre cestovateľov-dobrodruhov je to vcelku bežná záležitosť. Nás dobrodruhov nebaví nečinne vylihovať na pláži akokoľvek bielej, s vodou akokoľvek priezračnou a fantastickými palmami. Vlastne nás to baví, ale len tak na pol dňa. Potom nás už tá idyla omrzí, i keď vieme, že je fantastická, ale máme pocit, že musíme vstať a íst ďalej, vidieť, počuť, cítiť, vnímať…Každá cesta vás zmení, nič a nikto nezostáva bez premeny. A tak, keď sa vrátite zostanú spomienky a večer plný zádumčivosti, akú cítite nad tým, že všetko pominie.
