Katarína Šimková
Vo fľaši
Prechádzali sa po pláži. Našiel fľašu, vylial z nej víno a hodil ju do mora. Prázdnu. Ako prázdno vo vnútri, keď nezanecháš odkaz.
Mliečny zub medzi trvalými. Košičanka rada vo svojom meste. Žena ľúbiaca život a jeho zázraky skryté v umení i v každodennosti. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Prechádzali sa po pláži. Našiel fľašu, vylial z nej víno a hodil ju do mora. Prázdnu. Ako prázdno vo vnútri, keď nezanecháš odkaz.

Kto by tušil, že ak sa prihlásim na taliančinu, budem sa učiť korčuľovať? Zdanlivo nespojiteľné veci život činí skutočnosťou. A tak sme tu.

Myslím na Teba, keď ubehla dospelosť, odkedy si odišla. Čítam Ťa každé ráno v zrkadle, či už si obliekam aj Tvoje obľúbené vzory alebo len jednofarebné, ale zelené tričko.

Bozk uletený vzduchom, šálka smútiaca za uchom. Hmla, čo za obzorom sadla. Zelená hruška zo stromu padla.

Niektoré veci potrebujú zostať uchované. Aby sa na ne nezabudlo. Aby zostali stále živé. Nemenné a neprekrútiteľné. Časom, ani ľuďmi. Aby boli stále také skutočné a verné ako naozaj. Aby zostali výnimočné.

Ako ruka, ktorú nik nechytí, ako noha, ktorá sa potkne. Ako rozohraná partička šachu pripomínajúca nemý film cez kľúčovú dierku.